Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Teraz som už plakala na plno a držala som sa ho. Ja som ... videla tváre, svoju minulosť ... ja som im ublížila, tak strašne ublížila Kazu ... bojím sa že ublížim aj tebe ... Tisla som sa k nemu.

"Aj keby si mi ublížila stále budem stebou a aj tak viem že mi neublížiš ."
uiťoval som ju a stále som ju hladil .
"Neplač prosím ... aj tak sa to určite nevyplní ."

Lenže ja ... ja ... čo ak sa neovládnem ... čo ak ... čo ak niečo pokazím ... a tá sila vo mne vybuchne? Čo ... čo ak ... ak spravím niečo zlé ... ? Snažím sa prestať plakať ale nejde to.

Prišlo mi podivne zle, celý svet sa so mnou točil. Nevedela som ako sa mám nadýchnuť, mala som pocit že zomieram, nič som necítila. Zalapala som po dychu a pevne som sa ho chytila. Pred očami sa mi zjavila ... moja minulosť. Triasla som sa.

Pevne som ju objal .
"No tak Yuu chan ... prosím všetko je v poriadku "
Začínal som sa o ňu báť

Bol to neuveriteľný pocit, bolestiví a pritom ... som sa cítila šťastná že som videla ich tváre. Zatvárala som oči a povoľovala som stisk. Zaspala som.

Stále som ju u seba držal .
Nevedel som prečo ale bál som sa že sa jej niečo takto raz stane .

Pootvorila som oči. Už som ... v poriadku ... Zdvihnem hlavu a usmejem sa.

Pohladil som ju .
"Umm vážne ?"

Usmejem sa, zatvárajú sa mi oči no stihnem ho pohladiť po tvári. Potom upadnem do spánku.

Držal som ju stále u seba a jemne som ju hladil vo vlasoch keď spala .
Mne sa až tak spať nechcelo .
Preto som dával takto pozor na ňu .

Objala som ho a usmiala som sa. Pobozkala som ho na krk.

Ja som sa k nej pritúúlil a len som privrel oči .

Zdvihla som hlavu. ... Kazu ... ľúbim ťa ... najviac na celom svete ... Pošepkala som, skôr zo sna než tak ako by som bola pri vedomí.

"Ja teba viac Yuu chan ... "
Povedal som k nej .
A jemne som ju pohladil cítil som sa pri nej veľmi dobre .

Pritúlila som sa k nemu a položila som si hlavu na jeho hruď. Zaspala som.

Pri nej mi bolo krásne teplo lepšie som nás pre istotu prikryl a zaspal som po chvíli aj ja .
Ju som mal v objatí .

Prebudila som sa, potichúčky som sa vymotala z jeho objatia. Prezliekla som sa do svojich vecí a vyletela som na strechu sídla. Sadla som si a položila som si hlavu na kolená. Nechala som vietor nech ma hladká po tvári a ... plakala som, potichu, zakaždým som si utrela slzy.

Zobudil som sa a trochu som sa zľakol že kde je no vietor mi prezradil kde je preto som tam zaletel a všimol som si že plače .
Nevedel som prečo ale prizerať som sa len nechcel preto som pristúpil pomaličky bližšie .
"Yuu chan ?
čože sa deje ?"

Pozrela som sa naňho, utrela som si slzy a pousmiala som sa. Nič ... už je to v poriadku ... Povedala som mu, sedela som ďalej. Len som ... premýšľala vieš? Usmejem sa a skloním hlavu.

Sadol som si k nej a objal som ju a tým dostal k sebe natočil som sa na ňu .
"A nad čím ?
Niečo sa stalo že plačeš ?"

Nad snom ... videla som ... svojich rodičov Kazu ... videla som ako umreli, a poznám aj človeka ktorý ich zabil vieš ... ? Poviem mu a skloním hlavu. Držím sa ho pevne a potom dodám. To ja Kazu ...ja ...

Pritisol som ju viac k sebe a pohladil som ju druhou rukou .
"Ale no tak ... určite si to je inak než to vyzerá ."