Obytné ulice

Pohľadom som si premeral týpka ktorý na nás vytiahol zbraň aj keď.. som sa skôr pozeral na jeho fyzickú silu ktorá aspoň takto z pohľadu nevyzerala ako nič moc.. sate.. usmial som sa na neho a po tom som zazíval.. byť tebou tak by som tú hračku odložil.. než s tým niekomu ublížiš.. povedal som úplne veselým tónom hlasu pri čom som prstom ukazoval na tú zbraň (čo je to xD? Meč? pištol? xD samopal? gulomet? raketomen? xD)

(odpusť, pištoľ xD)
"Príliš si o sebe myslíš. My z Ookamitaminaru myslíme všetko smrteľne vážne."
Vystrelil som po Usuiovi a chystal sa venovať Kazukimu.

Hem.. pokus celkom chabý.. povedal som jeho smerom, guľka sa totiž ako keby predo mnou stratila, v momente sa však rozletela späť na toho týpka ktorý ju vystrelil.. prosím nech to týmto končí.. prosíím prosííim.. hovoril som si v duchu pretože som nemal chuť bojovať s nejakým nepríjemných chlapíkom..

Nasledovalo prekvapenie. Guľka sa pri kontakte s mojim telom roztavila.
"Smutné, takto plytvať nábojmi."

Akihiro Kazuki

"Co se dnes pro bůh děje?! Ten tu chce každýho mlátit, ten zas střílí všude okolo, prostě samý psychopati. Nechápu, co od nás chcete, ale já se toho rozhdoně nebudu účastnit." Byl jsem fakt už vytočenej. Co mají za problém...

"Bettany Saya, momentálna vodkyňa tohoto mesta, aj keď už asi nie nadlho. Je dôležité, aby som ju našiel."
Zastrčil som pištoľ za košeľu, keďže som videl, že tu účinok mať nebude.
"Varujem vás, neskúšajte odporovať."

Akihiro Kazuki

"Víš co mi můžeš?! Nevím, kde je a i kdybych věděl, tak to neřeknu a dej mi už pokoj ty jeden primitive bez mozku. Fakt už na tebe nemám náladu." Nechápu, co tím jako chce řešit. Všichni jsou tu mimo.

Hlboko som si vzdychol.
"Vážne, odkedy sú ľudia v Kitagawe takí idi*ti? Keď to tu skončím, dám šéfovi vedieť, aby vás do jedného vyhubil."
Moja energia sa prejavovala ako nebezpečný oheň valiaci sa mestom. V našom najbližšom okolí vznikali požiare. Zbehli sa i niektorí iní bojovníci, no tí nemali odvahu napadnúť významného člena Ookamitaminaru.

Akihiro Kazuki

"No dop.dele! Proboha proč já?!" Nevěděl jsem, co dělat. Ten týpek vypadal dost drsně a ty plameny byli velmi nepřijemné."Usui nechceš malinko pomoct?! Nevím, co po mně chceš, ale já vás tu teď asi nechám osamotě ať si můžete trochu pohrát." Začal jsem je oba bcházet a doufal, že už mi dají pokoj.

Etooo skús mi v tej chladničke ešte niečo nechať.. zakričal som smerom na Akihiru a po tom som sa len pozrel po tom týpkovi.. hmm.. a to som chcel jednoduchý zápas .. povedal som si dosť zničene no postavil som sa a rozbehol som sa priamo na neho pri čom som využil čo najväčšiu rýchlosť akú som momentálne zvládol.. keď chceš tak moc vedieť kde je Bettany.. tak máš proste smolu.. nepoviem ti to a aj keby som ti to povedal tak by to bola lož.. zaškeril som sa a tie jeho plamene som tak nejak nevnímal.. bol som v tom že sa ma nemôžu dotknúť keďže som mal aktivovaný Reflector. Poriadne som sa napriahol a ako som sa k nemu blížil tak som sa na neho tak škaredo pozrel a v momente som mu chcel cez plamene vyraziť ten jeho výraz z tváre.

"Schopná obrana, ale zvládneš toto?"
Moju ruku pokryla vrstva ohňa.
Než sa ma stačil dotknúť, pevne som zovrel päsť a vrazil mu do brucha. Následky boli škaredé popáleniny.

Keď mi vrazil tou svojou päsťou do brucha tak som trocha zavrávoral a na tvári sa mi zjavil taký dosť naštvaný a ubolený výraz.. Shimata KORA! kto ti dovolil dotýkať sa ma !! zahundral som a cítil som hodne veľkú bolesť na bruchu no snažil som sa ju ignorovať. chytil som ho za ramená rukami a šmaril som mu čelom do tváre.

Ľudia, ktorí to pozorovali, vykríkli od strachu.
"Je s nami amen!"

Napriek jeho obrane začal pociťovať obrovskú páľavu. Na mojom čele sa zjavila nepekná modrina.
"Ty musíš byť ešte väčší blázon, než som si myslel."
Naštvane som ho odkopol ďaleko od seba.

Akihiro Kazuki

Otočil jsem se na Usuiieho zrovna, když ho ten týpek silně udeřil pěstí do hrudi a pak tvrdě odkopl. Jak to, že se nestalo to, co předtím?"Hele ty ohniváku, můžeš mi říct, proč na něj hrabeš! Umíš pěkně zastrašit, ale to je tak asi všechno co? Tak pojď něco si zkus ty vymaštěnče!" Bylo mu jedno, co se stane, už měl toho všeho dost.

"Nemusím ísť k tebe, aby som si niečo skúsil!"
Vpálil som po Kazukim niekoľko ohnivých gulí.

Odletel som na zem kde som len chvíľu ostal stáť a jednou rukou som si držal dosť spálené brucho. Na tvári sa mi však pohrával taký dosť neľudský úškrn. Takže ho dokážem trafiť.. to mi stačí.. zahundral som si pre seba pri čom som sa trocha pohmíril a nakoniec som sa skôr silou vôle postavil znova na nohy.. čo ti dáva.. takúto nakladačku som nedostal.. už ani nepamätám.. prebehlo mi hlavou a ja som mal čo robiť aby som sa nezačal kosiť od smiechu.. Zatiaľ čo bol asi zameraný na Akidakoho tak som prešiel za neho a rozbehol som sa jeho smerom aj keď teraz už tak "bolestnejším" behom ako pred tým. ak sa mi to podarilo tak som ho len chytil zozadu okolo krku a s veľkým "ignorovaním" bolesti som mu začal mlátiť druhou rukou do ksichtu.. pri tom som pravdepodobne dosť tak neľudsky reval aj z toho že som bol neskutočne nažhavený do boja a naštvaný tak aj z bolesti ktorú som cítil po celom tele.

Už po prvých dvoch ranách sa mi na tvári objavila krv.
"Ty imb*cil!"
Nastal ohnivý výbuch, ktorý ho aj napriek obrane odmrštil do najbližšieho stromu.
"Vari ste sa už dočista zbláznili?! Je to blázon, hoďte po ňom sieť!"

Ľudia len bezmocne postávali a dívali sa.

Po tom ako sa usadil prach ktorý spôsobil môj "tresk" do stromu a zároveň aj na zem som stál taký "poloskrčený" v jeho stredu.. vyzeral som dosť ako blázon, z úst mi tiekla krv ako aj z nosa a mal som spálenú dosť veľkú časť tela.. krv mi tiež tiekla z rôznych rán ktoré som tým výbuchom utŕžil. Na tvári som však mal dosť.. dosť neprirodzený úškrn.. ako keby som ani nebol z tohto sveta. Tsche.. jedna rana.. nechaj ma nech ti vraźim ešte raaz ! skríkol som po ňom nadšene po čom som sa aj cez bolesť rozbehol jeho smerom a tesne pred tým než som mu chcel znova pár kráz vraziť do tváre som mal výraz tohto typu :

Po tvári mi stiekla kvapka potu.
Je slabý. Jeho obrana má plno dier, ale aj tak. Toto som asi nevidel. V takomto stave by mal ledva stáť, ale on stále pokračuje. Čo je to do pekla za blázna? Nenechám ťa!
Oheň, ktorý som vypustil tentokrát, bol tak silný, že prerazil aj cez jeho obranu. Napriek tomu však vyhasol skôr, než by mu mohol spôsobiť vážnejšie poranenia.
"Týmto končíš!" S týmto pokrikom som po ňom skočil a zmačkol ho o strom, následkom čoho už konečne upadol do bezvedomia.

Akihiro Kazuki

Ohnivé koule mě odhodil na nedalekou zeď. Když jsem vstal, myslel jsem, že budu absolutně na škvarek, ale bylo to naopak. Podíval jsem se na sebe a byl jsem celý z vody a necítil jsem žádné popáleniny nebo poranění. Pomalým krokem jsem kráčel k tomu im.ecilovi, který zatím dost dobře spacifikoval Usuieho."Neříkal jsem, že ho máš nechat na pokoji frajírku?!"

Otočil som sa jeho smerom.
"Akosi si o sebe veľa myslíš."
Vypálil som po ňom niekoľko ďalších ohnivých gulí.
"Tak čo, máš dosť?!"

Stála som a zívla som si, bože ste tak otravný. Pozerala som sa na boj.

Akihiro Kazuki

Koule mnou proletěli a částečně se některé uhasili. Zbytek zasáhl trosky zdi za mnou."Ehm..,měl bych říct asi auuu? Nemyslím si o sobě nic, nejsem žádný bojovník, ale zdá se, že ty si o sobě myslíš, kdo ví co." Zrychlil jsem a došel až k němu. Uštědřil mu tvrdou ránu do břicha a pravý hák do obličeje. Pak už jsem se do něj pustil hlava nehlava.

Ostal som doslova zakliesnený v strome pri čom som mal pootvorené ústa a.. "chrápal som ?" .. po chvíľke som sa zviezol až na zem kde som len ďalek pokračoval vo svojom zaslúženom odpočinku a keby som nebol v bezvedomí tak by som praaadepodobne nevedel zaspať.

Nastalo ďalšie prekvapenie. Namiesto krvi mi tentokrát z úst striekala láva a nielen z pusy, ale i z pokožky.
"Nerátal som s tým, že môj súper bude mať vodný element. No nemysli si, že je to moja jediná technika! Naozaj myslíš, že ako assassin mafiánskej rodiny som odrovnaný vo chvíli, keď proti mne nastúpi niekto s vedrom vody?! Nechci ma rozosmiať!"
Celé moje telo pokrývala láva.
"Seishin Gijutsu: Kazan Yoroi." Iba mojou prítomnosťou sa ohrieval vzduch. Zem podo mnou bola čoraz žeravejšia a žeravejšia.
"Kvapka vody nestačí na uhasenie požiaru, to si pamätaj."