Hlavna Brana

"Ještě pořád chceš, abych s tebou šla?" usmála jsem se. Vzduch se na chvíli rozvířil, takže jsem zase stratila místo, kde byla. Kruci! Nedávala jsem na sobě nic znát. Vyčkávala jsem, kdy se vzduch opět uklidní.

Vyzerá to tak, že to už viac nemá zmysel.
Bola som už opäť viditeľná. Postavila som sa na nohy a prehovorila.
"Doteraz som sa držala vzadu. Dúfala som, že ti nebude nutné spôsobiť vážnejšie zranenia, ale mýlila som sa."
"Ako si si už isto mohla všimnúť, dokážem tvarovať výbušné zbrane. Nie sú to iba typické granáty, toto je moje skutočné umenie."
Pustila som vytvorené kladivko na zem. Následky boli takmer nereálne. Zaborilo sa niekoľko metrov pod zem.
"Je mi to ľúto, ale plány sa zmenili. Nedokážem s tebou bojovať bez toho, aby som ťa zabila."
Z mojich rukavíc vyliezli opäť tie nite. Vyzeralo to, ako keby sa spojili so zaboreným kladivom. A vtom sa to stalo. Vyniesla som ho do vzduchu.

Obě ruce jsem natáhla před sebe. Oheň se přesunul přede mě. Pomoc! Křičela jsem v duchu.

Než sa stačila nazdať, kladivko preletelo jej ohňom. Ten následkom vzniknutého tlaku zhasol, ako keď dieťa sfúkne sviečky na narodeninovej torte.
Dostala zásah do brucha. Tesne pred nárazom som však trochu ubrala, aby to prežila.
"Posledná šanca. Vzdaj sa dobrovoľne."

Upadla jsem dozadu. Zůstala jsem ležet. "Ts!" sykla jsem. Byla jsem vyčerpaná.

"Zlá odpoveď."
Znova som vystrelila kladivko tentokrát so smrtiacim zámerom.

Skocil som pred tu ranu a v zapeti ju aj vyblokoval.

Pozrel som sa na nepriatela a bol som naozaj nahnevany.
"Takze zatim vsetkym si ty. Odpust amrit ze mi to tak trvalo."

"Ako keby ma to zaujmalo teras zomries."

moj hnev znasobil moju energiu a tu citila naozaj silno.

Prižmúrila som oči.
Je silný a ja to viem. Preto som dúfala, že ho mojimi mínami aspoň trochu zraním, ale on nemá ani len škrabanec.
"To ja som sem prišla so zámerom ťa zabiť. Neexistuje klient, ktorého by som bola kedy sklamala."

"Hm poznaj bolest prijmy bolest."

len som machol rukou a us letela na druhu stranu.

Letela som priamo na bránu, od ktorej som sa nebezpečne odrazila.
"Nemysli si o sebe toľko!"
Hodila som po ňom opäť to kladivko, ktorého samotný tlak spôsobil výbuch.

iba sa predomnou zastavilo.

"To tvoje kladiuko premna neny ani super teras zaplatis za vsetko ci si jej zaplatila a nielento poznas co je to skucna bolest budem ta mucit as dokim si nebudes priat zomriet a ja ty potom rad vyhoviem."
Shinra tensey

kedze nebol primne tak ju to nezabilo ale narobilo vela skode

Dostala som nepríjemný zásah. Napriek tomu som sa zdvihla z trosiek. Výraz v mojej tvári sa nezmenil.
"Ešte nikdy som svojho klienta nesklamala a nesklamem ani teraz."
Rozbehla som sa naňho s obyčajným nožom v ruke.
Už viac nie. Nedovolím, aby so mnou ten odporný Orizaya tak zametal iba preto, pretože som žena. Nemôžem si tu dovoliť prehrať, bola som už vo väčších problémoch a vždy som sa z toho napokon dostala. A dostanem sa aj teraz!

V diaľke sa ozýval zvuk mojej motorky. Zastavil som s ňou niekoľko metrov od brány dostatočne ďaleko na to, aby ma ktokoľvek z nich spozoroval.
Ruky som namieril smerom k nim. Nebolo jasné, kam vlastne mierim.

"Nema to cenu si slaba a vies co sa robi zo slabymi ludmi bohovia ich trestaju."

"Mas dve moznosti bud sa vzdas a zabijem ta alebo ta zabijem tak ci tak vyber si ??"

Stále som bola schopná stáť. Bolo jedno, koľko krát ma napadol, vždycky som sa postavila a bojovala ďalej.
Ak si skutočne myslí, že sa po tom všetkom vzdám, potom to musí byť naozaj obrovský blázon. Nikdy!

Po chvíli jsem omdlela. xD

"Mas odhodlanie ludi ako ty je treba sa zbavit."
Bansho tennin.

v jej tele prudila moja energia.
"Teras mi povec kto ta poslal ??"

"Musím uznať, držala si sa dlhšie ako som si myslel. Ale viac už čakať nemôžem."
Po pinknutí mojim prstom gulička letela rýchlejšie ako zo strelnej zbrane. Tsunaki dostala zásah do hlavy, čo ju okamžite usmrtilo.

Otocil som na toho neznemaho ale bol dost daleko takze som ho ani nevidel.
"Co si zac !!!"

To by si chcel vedieť, čo?
Naštartoval som motorku a čo najrýchlejšie sa vzdialil.
- PRESUN

Prizmuril som oci.
Zobral som Amrit na ruky a siel som pomali snou d mojej veze.
"Zatracene je na case pritvrdit."
presun

Letel som sem no vydal som sa za tym motorkarom kedze som letel tak som ho stihal
(presun)

Konecne som zbadal hlavnu branu."Jaj opat doma vcera sa mi lubilo v Kitagawa zazi som tam rozne veci ale doma je doma".Atak osm vstupoval no pri hlavnej brane som zbadal oborety strom vybuhy na zemi co sa tu preboha stalo a hned som vyrazil smer centrum.Sakra keby som vcera vecer nezaspal od unavy tak by som to mozno aj stihol a vedel co sa tu stalo.