okolní území/těžební rokle

Keď sa pritiahla tak som sa vôbec nebránil.. veď ktorý debil by to spravil.. len som ju začal tak intenzívnejšie bozkávať pri čom som po nej hádzal také tie "pohľady".. myslím že dnes ten tréning naozaj ukončíme.. šepol som pri čom som ju znova začal bozkávať..

"To asi jo ." povím šeptem a zapojím se zase do polibků 'A já kráva mu řekla že to co cítí on ke mě já k němu ne' pomyslím si

Ďalej som ju bozkával a bokom som si všimol že už je tma.. mali by sme ísť.. prebehlo mi hlavou no jej bozky boli také dobré.. bola to ak odroga.. človek chcel stále viac a viac, nakoniec som sa však s veľkým sebazaprením trocha odtiahol.. Bett.. mali by sme ísť.. šepol som a znova som ju len pobozkal, ešte mi tu prechladneš šepol som ešte pri čom som ju objímal a tak zblízka som sa jej pozeral do očí..

"uhm.......jo." řeknu a vstanu a podívala se do roklí a pak na osvícené město

Pomaly som sa postavil aj ja po čom som ju len objal zozadu okolo pása a tvár som zaboril do jej vlasov.. úžasne vonia.. prešlo mi hlavou po čom som sa hlavou trocha odtiahol aby som videl na cestu.. tak.. poďme.. šepol som po čom som aj s ňou išiel do sídla. (Presun aj s Bett ^^)

Utekala som až sem. Plakala som. Oprela som sa o strom neďaleko mňa. Dolu boli rokliny z ktorých sa ťažilo aj ťaží. Dolu by som spadnúť nechcela. Bežala som teda po okrajoch aby som sa dostala za hranice Kitagawi. Utekám pred sebou? Pred minulosťou? Pred Kazumou?
Pár krát som zakopla no stále sa mi darilo postaviť sa. Po lesoch už behali vlci no nevadilo to. Pár krát som vystrelila a odohnala som ich. Bola som rýchla a tak som za pár minút opustila Kitagawu. (Presun)