Ookamitaminaru (Hlavné Sídlo)

V čase, keď ľudia prišli na spôsob využívania svojho plného potenciálu vo forme energie bojového umenia Seishinu, informácie sa dostali aj k mafiánskym rodinám. Ookamitaminaru je jednou z najznámejších, ktorá tieto schopnosti skutočne využíva. Ich práva a možnosti siahajú skutočne ďaleko, členovia sa bez akýchkoľvek problémov môžu pohybovať po ktorejkoľvek dedine. Tvoria najbohatšiu vrstvu, pôvodom pochádzajú z Kitagawy. Ich meno znamená "vlčia svorka" a zároveň o nich aj čosi prezrádza. Momentálne sa vedenie dostalo do rúk synovi Kazumom zavraždeného mafiánskeho bossa, ktorý v tejto spoločnosti nastolil niekoľko zásadných reforiem.

"Orizaya-dono! Orizaya-dono!"
Dvaja ustráchaní delikventi dobehli do hlavného sídla.
"Zašlo to priďaleko!"
"Povedali ste, že budeme mať vašu ochranu, ale nášho šéfa dnes ráno brutálne zabili!"
"Doteraz sme si o ňom mysleli, že je takmer neporaziteľný, ale ten váš Kazuma ho dorazil behom niekoľkých sekúnd!"

"Imunita neznamená ochranu, priatelia moji."
Postavil som sa z vyhrievaného kresla.
"Toto je vojna, obete prichádzajú do úvahy."

"Odstupujeme od zmluvy!"
"Presne, presne. Mysleli sme si, že na vašej strane budeme v bezpečí, ale namiesto toho sme iba týždeň po jej podpísaní prišli o vodcu!"
"Majú nás pevne v hrsti! Ak v tom budeme pokračovať, do jedného nás pozabíjajú!"

"A vy že si hovoríte bojovníci Seishinu? Horké to sklamanie."
Podišiel som až k nim a zaviedol ich na tmavšie miesto.
"Ak si to želáte, pokojne vám vyhoviem. Ale predtým by ste sa mali pozrieť na našu tajnú zbraň. 3 roky udržiavaný vraždiaci stroj. Budete tak mať čas na rozmyslenie."
Pomalými krokmi som sa vzdialil.

"Počkajte! Ako vám máme dať vedieť, ako sme sa rozhodli?!"
"Koľko máme času?"

"Času? O ten viac nemajte obavy, onedlho uvidíte."
Zavrel som za sebou dvere a definitívne sa vyparil.

"Vraždiaci stroj? Čo môže byť silnejšie, ako náš vodca?"
"Ten Kazuma nepochybne a ak v tom budeme pokračovať, rozseká nás aj s celým Ookamitaminaru!"

Spoza temnejšej časti sa ozval tlmený detský hlas.
"Návšteva? Na návštevy nie som pripravený. Nikdy som nemal rád návštevy. Nikdy som nemal rád ľudí. Sú to odporné monštrá schované v krehkých telách. Úbohé. Strašidelné. Hrôzostrašné? Pravdepodobne. Čo mám robiť?"
Tiché náreky vystriedali hlučné výkriky.

"Hej, toto sa mi prestáva páčiť."
"No tak, ty aj ten Orizaya ste blázni. Veď je to iba dieťa."
Odvážnejší z nich podišiel k Shouovi.
"Nemaj zbytočné obavy. Nebodaj sa nás bojíš?"

"Bojím. Veľmi sa bojím."
Postavil som sa zo studenej zeme.
"Bojím sa, že to neprežijete."
Behom niekoľkých sekúnd skončili ich telá v dezolátnom stave.
"Tak strašní a pritom tak krehkí. Prečo je to tak? Prečo som tu? Je mi zima a mám strach. No tak, ja mám strach!"
Nasledujúcich niekoľko minút som hlavu jedného z nich otĺkal o stenu.

So založenými rukami som sa vrátil na svoje miesto.
"Má ešte niekto z vás nejaké námietky, či pochybnosti? Výborne. Našim ďalším cieľom bude Minami no Gawa. Kazumu si necháme nakoniec. Som si istý, že sa z neho a zo Shoua stanú veľmi dobrí priatelia."

Nepozorovane som sa objavila v sídle. Nikto okrem Orizayu si môj príchod ani len neuvedomil.
"Odstúpili od zmluvy?"

"Ako vidím, neexistuje nič, o čom by si nevedela, Tsuki-chan."
S rukami za chrbtom som krúžil okolo vlastného kresla.
"Každopádne, Higashigawa ma už viac nezaujíma. To, čo nás trápi teraz, je Minami no Gawa. Najlepšie by bolo zbaviť sa vodcu."

Hlboko som si vzdychol.
"Keď ja neviem. Poznáš moje názory. Ženy by mali sedieť doma na zadku s úmyslom spríjemniť mužovi život potom, ako príde unavený domov z práce."

"24 hodín. Viac nepotrebujem. Tentokrát to budete vy, kto posedí doma na zadku."
Zmizla som rovnako rýchlo ako som sa aj objavila.

"Heeee? Tak toto si pozriem."
Chytro som vyskočil na nohy a presunul sa k hlavnému východu. Opustil som sídlo.

Po sídle sa pohybovali mafiáni. Jeden z nich zasadol do kresla, zatiaľ čo ten druhý hľadal Orizayu.
"Stále sa nevrátil?"
"Už to tak vyzerá."

Vletel som dovnútra.
"Ale pozrime sa, žeby návšteva?"

"Si isto dosť chytrý, na to, aby si pochopil, že nie je bezdôvodná."
"Po pravde, tvoje vodcovské schopnosti nás znepokojujú. Doposiaľ sme to zvaľovali na tvoju mladosť a neskúsenosť, čo by sa časom mohlo zmeniť, no zabitím Tsunaki si si to definitívne pohnojil. Tvoj otec by na teba pyšný nebol."

Zaťal som päste a ustúpil vzad.
"Nemáte právo hovoriť o mojom otcovi. Ešte jediná zmienka o ňom a ja prisahám, že vás..."

"Že nás čo? Nebodaj zabiješ?"
Miestnosťou rozoznel hlasný smiech.
"Pohár našej trpezlivosti pretiekol," jeden z nich na Orizayu vytiahol zbraň.
"Máš presne ten istý arogantný výraz v tvári, ako tvoj otec, než sme ho odbachli."

"Čože ste?!"
Bol som iba krok pred záchvatom zúrivosti.

"Dúfali sme, že keď to zhodíme na toho odporného neriateľa mafie, Kazumu, budeš ako vodca ženúci sa za svojou pomstou tým najlepším pre uskutočnenie našich plánov, no ty si si namiesto toho vytváral vlastné."
"Hej, hej, je to naozaj nutné?"
"Už niet cesty späť. Orizaya, počúvaj dobre. Ak nám do 24 hodín osobne neprinesieš Kazumovu hlavu, nezabijeme len teba, ale aj všetkých ostatných, ktorí by pri tvojom pohrebe vypustili čo i len slzičku, rozumieš mi?"