Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

"No ale vies , kosa je tazka nemyslis ? no a vies co ja nieco vymyslim a zaobstaram ti ju "
vyleteli odtialto doslova pismena napisane vo vzduchu a ja som sa posadil
"Tak co si uz v poriadku ideme na trening ?"

Naradostene som sa usmiala a posadila som sa. Síce sa mi trénovať nechcelo, hlavne po tom včerajšku, ale prikývla som. Môžeme ísť! Poviem mu a usmejem sa.

Bez toho zeby som sa pohol sme sa presunuli zasa z vili do neba . tam vo vyske asi 150 metrou sme zastali
"Tak co teda pojdeme trenovat ?"

Hmm ... Reigan ... potrebujem aby zosilnel ... Usmejem sa naňho. Kam mám mieriť Sen-sei? Spýtam sa a zasmejem sa.

"Celu energiu namier do svojej spicky akokeby len do nechchtu cim viac to stlacis tym silnejsie to bude no a potom strielat mozes tam "
ukazal som na luku za vilou

Urobila som presne ako mi povedal, namierila som a vystrelila som. Trošku ma to posunulo dozadu ale nič viac. Hneď ako to doletelo, v strede lúky sa objavil obrovský kráter. Pozrela som sa na Kazumu a usmiala som sa. Konečne mám silu na to aby som ho mohla chrániť.

Prikývla som a znovu som vystrelila. Hneď ako som vypustila prvú strelu, vystrelila som znova. Streli sa spojili a na lúke sa vytvoril prinajmenšom 3 - 4 metrový kráter. Nepatrne som si prešla po boku, nechcela som aby videl že mám kŕče.

Len 3 streli a uz toto s tym sa musi nieco spravit ....
vsetko som si vsimal lebo som sa nanu peclivo pozeral zacal som jej posielat energiu
"Vies co , skus dat o polovicu menej energie ale stlac to do este mensieho bodu ale bude ta z toho asi bolet prst "

Fajn ... Poviem a dám tam o polovicu menej, to ale nemá zmysel, radšej som tam dala toľko koľko predtým. REIGAN! Zakričala som a vystrelila som. Hneď za prvou strelou som poslala druhú a potom tretiu. Spojili sa a na lúke už bol asi 6 - 7 metrový kráter. Už sa mi ťažšie dýchalo. Kľud, nádych a výdych.

"Yuuki ked ma nebudes pocuvat vies ze vela takto nespravime ?"
sadol som si
"Ide o to ze energia sa da stlacat , cim viac ju stlacis do mensieho mnozstva tym je vybuch silnejsi ak napriklad vystrelis normalne zoberies polovicu a stlacis to do prsta bude to mat rovnaky ucinok ak das este menej a stlacis to do konca prsta tak to bude zasa rovnake len je to tazke a to sa musis naucit "

Hai ... ale nie je lepšie hneď niekoho omráčiť než na to čakať? Čo ak potom už nebudem mať dosť energie? Poviem no urobím ako mi povedal predtým. Bolela ma ruka, znova som vystrelila tri krát. Malo to ešte väčší účinok než predtým no bolelo to viac, žeby toto myslel? Priložím si prst k ústam, potom sa naňho pozriem. Prepáč som tvrdohlavá ... A smutne sa pousmejem.

"Nie to je v poriadku ... snazis sa len si skusat veci po svojom to je normalne "
pridam jej zasa energiu
"Neviem ci by sa to dalo ale mozno by som mohol stlacit nejak moju energiu do niecoho a v boji by si to mohla pouzit keby tam niesom '

Čo ju takto, potom dať do tej kosy? Usmejem sa a prekonávam nutkanie ho objať. Baka Yuuki, sústreď sa na tréning. Dýchalo sa mi lepšie, ruka ma menej bolela ale mala som kŕče.

"Tak neviem aky objem ta kosa ustoji takto vidim ze dokazes vystrelit 4 krat a potom mas bolesti a keby pouzivas barieru je to horsie no ked ju tam co najviac nastlacam malo by to byt tak na dalsich 16 ran , viac myslim ze by sa tam ani nevoslo iba ak by som ju upravil no neviem .... "
usmejem sa nanu
"A co ta bariera ? skusime ju zosilit ?"

Aj to je dosť! Pochybujem že nejaká E alebo D úroveň prežije 3 moje rany ... ale to si asi fandím až príliš. Dodám zo smiechom. A fajn, môžme tera začať trénovať tú bariéru. Usmejem sa.

"No to je pravda ale Yuuki co ak to bude taky C rank ? co spravis ?"
opytal som sa nez sme zacli s treningom
"No ale asi by sme si mali dat prestavku znicis si tak telo "
priletim k nej blizsie

Ak by to bol C - rank, spoľahnem sa na bariéru a kosu ... Usmejem sa a priletím k nemu bližšie. Nezľaknem sa, už nie. To predsa vieš. Usmejem sa.

Obymem ju a potom jej septnem
"Sprav teraz tu barieru ... ale vloz ju domna "

Pozrela som sa naňho. A- ... ako chceš ... Položila som mu ruky na hruď a trošku som sa vzniesla, prudko som otvorila oči no odhodilo ma od neho. Letela som dosť ďaleko než som sa konečne zastavila, sadla som si do vzduchu a vydýchavala som sa.

Tu barieru som ale udrzal v sebe vlozil som do nej skoro vsetku energiu co som mal teraz potom som ju zo seba akokeby vytiahol
"Tu barieru .... vloz ked tak do seba .... ak budes natom najhorsie z energiou .... staci ju otvorit v tebe .... "
vravel som udychane lebo som do toho dal vela energie no ta gulicka v ktorej bola energie teda v tej bariere ja som ju tak zmensil , letelo to k nej ja som letel dalej lebo som vedel zeby mi chcela navratit energiu .

Držala som sa za brucho, bolelo to. Mne neutečieš ... Pousmejem sa nad jeho chovaním a vystriem ruku, vystrelia mi z nej dva "akoby" elektrické výboje a začnú mu dodávať energiu. Liečim aj naďaleko. Tá gulička mi nechcela vojsť do tela tak som sa zobrala a zhltla som ju. Zrazu som sa roztriasla. Ono to funguje! Poviem no potom sa zarazím. Chytím sa za brucho. Cítim akoby ma to chcelo roztrhať z vnútra. Do očí sa mi hrnú slzy ktoré ale nepustím von. Snažím sa nekričať, už to ale nevládzem držať pod kontrolou. Žeby sa aktivovala vo vnútri?

Ked som ju videl akokeby ma to hned zobudilo
"Yuuki vystrel to zoseba von! Hned!"
zakrical som zo strachom lebo som nemal ako z nej tu energiu dostat

Namierila som nad hlavu a vystrelila som Reigan. Potom som spadla a vydýchavala som sa. Triasla som sa.

Priletel som k nej a hned som ju poradne objal
"Prepac ... ja ja .... zasa som ti ublizil "
Ked to takto pojde dalej nebudem ju moct poriadne trenovat lebo to kvoli mne sa zrani viac nez keby trenuje bezomna