Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Ja som nezaspal len som ju pomalicky hladit po boku a daval som pozor na jej spanok aby ju nikto nevyrusil .

Zobudila som sa, usmiala som sa na Kazumu. Hladkal ma a asi zaspal. Pomaly som sa vymotala z jeho objatia a odkráčala som do svojej izby. Vzala som si ten kunai a šla som k oknu. Otvorila som ho dokorán a vyliezla som cez neho na strechu. Konečne môžem liezť na takého miesta, vďaka Kazuma! Sadla som si na strechu a kunai som stlačila a zavrela som oči. Toho človeka chcem spoznať, možno nie je zlý ... a vždy vyzerá tak smutne ... chcem ho rozveseliť.

Sedela som na streche už dosť dlho, nikto ale neprichádzal. Prezerala som si kunai, niečo ma zarazilo. Nemal na sebe pečať? Kde je? Kunai nemohol byť vymenený, žeby sa mu niečo stalo? Roztriasla som sa, pečať zmizla ... on zomrel ... Kusla som si do pery a dala si hlavu do dlaní, rozplakala som sa. A to som ho ani nespoznala ... Nadávala som si, prečo som ho nezavolala skôr? Kunai som si pripevnila na stehno, Daisuke nezabudnem na teba. Keďže môžem lietať vďaka Kazumovi, vyletela som 25 metrov nad vilu. Rozhliadla som sa. Reigan! Zakričala som a vystrelila som. Rozhodla som sa že budem trénovať, chcem aby bol na mňa Kazuma hrdý.

Ja som bol hore a priletel som nenapadne za Yuuki a objal som ju
"Ktoze to ma dnes odpocivat ?"

Kyaah! Baka! Som sa zľakla! Zasmejem sa a prestanem strieľať. Zdá sa ale že ma tvoj vietor počúva, celkom. Otočím sa naňho. Ideme dnes ... teda ideme k tej vode? Usmejem sa.

Do teplej vody! Zasmejem sa.

Zobral som ju na ruky
"Tak ideme .... "
leteli sme smerom k onsenu
"A co ako sa ti paci samovolne lietanie ?"

Je to zábava, a už sa prestávam báť ... myslím že si zvykám ... A ako si sa vyspal? Spýtam sa a prejdem mu rukou po líci.

"Skvelo len si mi niekam usla "
presun

Ale ty máš schopnosť rýchlo má nájsť. Zasmejem sa.
(Presun)

Dorazime sem do vili a zasa kumne do izby no ked doletime dolu az potom mi doplo
"Som sa zabudol opytat niesi hladna alebo nepotrebujes nieco ?"

Nie, nie som ... Usmejem sa.

"Tak keby nieco povedz hej ?"
usmejem sa a sadnem si

Okey ... Poviem a sadnem si k nemu a postel. Opriem sa mu o rameno a povzdychnem si.

Nie, všetko je v poriadku ... ďakujem za dnešok ... Usmejem sa.

Usmejem sa aj ja a pohladim ju
"Tak co zajtra by si chcela ist kam ?"

Hmm ... ani nie ... chcem spať! Skočím naňho.

Chytim ju a usmejem sa
"Ou , Yuu ty sa nezdas "

Baka ... vidíš čo ma učíš? Zasmejem sa a zvalím sa vedľa neho.

"Ja ? Ved viez ze toby som si si nedovolil "
otocim sa k nej
"No podla mna sa ucis aj sama len pozeranim "

Tak čo mal znamenať ten včerajšok? Padá ti uterák? Zasmejem sa a šťuchnem doňho.

"To noo vies chcel som vidiet zasa tvoje cervene tvaricky si v tedy taka roztomila ze si nemozem pomoct "
usmejem sa nanu

Sčervenala som a usmiala som sa. Pritúlila som sa k nemu. Už prestávam mať kŕče ... Usmejem sa. Síce nemám kŕče ale mám bolesti ... to je ako natruc.