.Sídlo Sayů.

Haaaammm.. vydal som zo seba keď som zjedol sústo na vidličke a teraz som s ňou znova niečo z taniera nabral a namieril som to s vidličkou k ústam Bettany.. za Usuikaaa.. povedal som ťahavo no v duchu som sa pri tej zdrobnenine takmer zadusil smiechom.

"Naposledy vážně." otevřu pusu a už jsem rukama protestovala že nechci

Okej .. posledné sústo .. povedal som a v duchu som sa pousmial.. lepšie než nič.. prebehlo mi hlavou a keď som jej do ústvložil posledné sústo tak som si povzdychol, ale budeš to potrebovať.. dneska bude pilný deň.. povedal som pri čom som do seba začal hádzať zbytky.. už dosť prázdneho taniera.

"Pilný den? Jakto?" překvapilo mě to, vzala jsem už prázdný talíř a šla ho zase umýt

V rýchlosti som pribehol k nej a rázne som pokrútil hlavou.. ty si varila.. dnes umývam ja.. povedal som pri čom som jej tanier z ruky zobral a podišiel som s ním k umývadlu.. pilný? no.. ideme trénovať.. obaja.. nevravela si že chceš zosilnieť? nadhodil som jej a tak šibalsky som sa uškrnul.

zapřela jsem se vyskočila jsem na linku sedla si a pozorovala jsem ho
"Jo trénovat bych měla, ale co povinnosti hm?"

Povinnosti? hmm.. môžme trénovať pri hlavnej veži.. keď niekto bude niečo potrebovať tak ťa tam uvidí a jednoducho za tebou pôjde.. odpovedal som jej po čom som len doumýval tanier.. oprel som sa o dres a milo som sa na ňu usmial.

"A co jít trénovat do roklí?" povytáhnu obočí

Kľudne, mne vyhovuje hocijaké prostredie.. povedal som pri čom som sa stále tak usmieval, pôjdete po vlastných.. alebo vás mám zobrať ..lady. Dodal som takým hraným zdvorilým hlasom a poriadnym úškrnom, bolo vidieť že to oslovenie neberiem vážne a vlastne som jej tak povedal skôr zo srandy, ešte som sa aj mierne pouklonil .. no mal som čo robiť aby som sa nerozosmial.

"Děkuji, ale radši půjdu po svých." řeknu stejně tak zdvořile a seskočím z linky
"Můžeme jít."

Haai.. povedal som pri čom som sa tak pre seba usmieval.. dnes ti to pristane.. vážne.. ten oddýchnutý výraz.. koľko som ho už nevidel? dva.. tri dni? hovoril som jej pri čom som sa sám pre seba uškŕňal.. po tom som ju len následoval keďže som nevedel kde to niečo je.

pousmála jsem se a zamířila k roklím (přesun)

došli jsme k domu odemkla jsem a vešli jsme dovnitř

Keď sme vošli do vnútra tak som za sebou iba zatvoril dvere, prišiel som ku Bettany tak zo zadu po čom som ju len chytil za plecia a dal som jej jeden bozk niekde ku krku. Už som ti povedal ako dobre voniaš? spýtal som sa jej potichu. .teda skôr som jej to šepol do ucha a čakal som na jej reakciu.

při jeho polibku na krku jsem se jemně otřásla "Ne ještě si mi to neřikal." pousmála jsem se

Nádherne voniaš.. šepol som pri čom som sa len pousmial, a sklopil som pohľad niekam dole. Chceš si ísť ľahnúť spýtal som sa ešte a stále som ju objímal, nechcel by som vidieť toho blázna ktorý by ma chcel od nej odtrhnúť..

"Možno určitě si unavený." ušklíbnu se a pomalu míříme do ložnice

že by som bol zrovna unavený.. to by som nepovedal.. povedal som si skôr pre seba tak potichu že to ani nemusela počkať a len som ju následoval do izby.. a čo ty? chce sa ti. "spať"? spýtal som sa pri čom som si nemohol pomôcť a znova som ju musel objať.

"Nechce se mi spát, ale lehnout ano." pousměju se a položí sví ruce na ty jeho než dojdem do ložnice pak otevřu dveře

Keď sme vošli do jej izby ktorá sa skôr dala prirovnať k luxusnému apartmánu tak som s ňou zašiel až k posteli, keď sme prišli až k posteli tak som ju pustil z objatia pri čom som ju mierne "drgol" tak aby spadla na postel a z druhej strany som sa na ňu vyštveral ja.. podišiel som až k nej pri čom som sa len nad ňou tak "nahol" a znova som ju chcel začať bozkávať.. predsa len bolo to ako droga.. aj keď asi iba tým návykovým spôsobom.. nič nemohlo byť lepšie než toto..

"počkej." pousměju se "Usuii to co jsem řekla v kanceláři, asi jsem potřebovala jen trochu víc "nakopnout" promiň mi to." podívala jsem se na něj

Zaškeril som sa po jej slovách .. vlastne som sa mierne uchechtol.. nie je to už teraz jedno? spýtal som sa jej pri čom som sa stále tak "usmieval".. nemám ti čo odpúšťať, nič si mi nespravila, aj tak by som sa na teba nedokázal hnevať.. šepol som.

"Jednou ti to připomenu, budeš se zlobit." ušklíbnu se

Keď to dopovedala tak som ju len pobozkal a znova som sa na chvíľku odtiahol. Stačí ti to ako odpoveď? spýtal som sa jej s miernym úsmevom na tvári.

"Stačí." usměju se a žádám o další polibek