Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Zavřela jsem oči a po chvíli jsem usnula.

Po chvili som aj ja zaspal.

Zobudila som sa, pobozkala som Kazumu na čelo. Pritúlila som sa k nemu a usmievala som sa.

Otvoril som oči a usmial som sa aj ja .
"Ohayo Yuu chan ... "
Pohladil som ju .
"Ako dlho už u seba takto spávame ?"
Opýtal som sa len tak .

Hmm? Už od ... prvého dňa? Pamätáš sa na to? Zasmejem sa.

"Umm áno preto som sa pýtal ."
Pošteklil som ju .

Zasmejem sa a snažím sa ho striasť. Baka, nerooob! Kričala som od smiechu.

Ďalej som ju šteklil .

Bakááááááá!? snažím sa nejako ujsť od neho.

Držím si ju u seba a stále ju šteklím .

Už som až plakala. Daj pokoj! Prosííím ... Smiala som sa.

Stále som ju šteklil no a asi po minútke som prestal a len som ju držal jednou rukou v objatí .
"Gomen ... gomen nechal som sa uniesť ."

To som videla ... Prejdem k jeho krku a začnem vdychovať jemne jeho vôňu, znova som dostala hlad.

Pritúlil som sa k nej .
"Neboj už to neurobím ."

Prešla som mu jazykom po krku a jemne som doň zahryzla, neprehryzla som ho ani nič podobné.

Pritlačil som ju k sebe a iba som sa pousmial .
Chcel som aby sa napila .

Zuby som stiahla a pobozkala som ho na krk. Pokračovala som nižšie no potom som sa vrátila k jeho krku, oprela som si oňho hlavu.

"Yuu chan ."
šeptol som .
"Napi sa prosím ."

Probrala jsem se a posadila jsem se. Hlava mě stále bolela a motal se se mnou svět. "Au!" sykla jsem.

Kazu ... nie nechcem ti ublížiť ... Pošepkám.

Jemne som mu zahryzla do krku a začala som pomaly piť.

Privrel som oči a zaťal som zuby .
Nechal som ju nech pokračuje nevadilo mi to .

Pokračovala som, keď som už mala dosť prestala som a vyliečila som mu to miesto. Prepáč mi ... Poviem a schovám hlavu.

Pohladím ju po vláskoch .
"Nemáš sa začo ospravedlnovať ... umm chutilo ?"