HLavní velitelství

Hm nezdal sa mi ako miestny frajer a to som bol rad lebo ako poznam svoju povahu aj ja by som vybuchol ale ten chalan co je zac a nad nieicm tak tuho rozmysla ten pohlad som uz vidle ze by aj on prezil to co ostatny?

"Ehm a co se stalo včera?" chytím ho za slovo

Pomyslel som si v halve urcite to bude to co myslim som zvedavy ci to bude ono.No popri tom som sa stale pozeral na Lady Saya snad nezabudla na to co som sa je jpytal no nic musim pockat az kym sa on vyrozprava a potom nastane to po com som si prisiel

(tak tenhle dotaz přeskočíme pak se k němu vrátíme

"Co jsi chtěl ty Daisuke?"

Lady Saya ale ja by osm radsej sa svami porozpraval samote.

"stalo sa asi toľko, že bol v lese. Sedím si na konári a rozprávam sa s jednou osobou. Náhle tam však prišiel nejaký muž, neviem ani jeho meno. Začal na nás agresívne útočiť." Vydýchol som si, zranenia sú na mne ešte vidieť. "Útok by mi nijako nevadil, ale ide skôr o spôsob. Jeho útoky boli neľudské."
(sorry, na moment som tu nebol, nanuk)

Ako som to pocul zostal som na chvillu zamrznuty takze uz aj uch co to je co sa deje musim sa nieco dozvedet aj keby ma to malo zabit.

"Dokázal bys ho popsat?" zeptám seho líbezně

"Iste." Chvíľku som si premietal súboj. "Ten muž, z meča doslova strieľal podivné predmety fialovej farby. Ničilo to stromy, no a spravilo aj niekoľko zranení na mojom tele. Netuším čo to znamená."

"A vzhled? Ukaž mi ty rány." řeknu a vstanu a jdu elegatně k němu

Pomaly som išiel stále ďalej a ďalej... ani som si neuvedomil že som vyššiel z cesty, to sa stalo až keď som zastal asi 2 mm od steny nejakej budovy.. keď som sa pozrel hore tak som uvidel nejaké okno, teda ak tam nejaké bolo.. som unavený.. šepol som si pre seba takým mierne ľahostajným tónom hlasu a tak som si len sadol pri čom som sa oprel o stenu budovy, zatvoril som oči a o chvíľku sa už odo mňa ozývalo iba menšie mrmlanie čo bol následok toho že často hovorím zo sna.

"Mám na nich obväzy, bol som s nimi v nemocnici. Ukázal som však na nohu a trošku vyhrnul ľavú nohavicu, mal som kraťasy, takže kvadriceps s obväzom bolo vidno ľahko. "Podobnú mám ešte na ramene."

Videl som ze tento rozhovor je asi tajny aj ked som chcel pocut zdal osa mi to neslusne."Lady Saya ja ja vas neham a potom ekd budete mat cas sa porozpravame osobne a isiel som zavrel som za sebou dvere a kracal ku vychodu

letmo jsem kývla a sehla se k jeho noze
"Můžu?" optala jsem se a nečekala trochu jsem ten obvaz odklopila abych to viděla, pak jsem mu obvaz zae vrátila
"Zajímavéje nebezpečné chodit za naše území, měl by jsi teď odpočívat a nikam nechodit dokud se to nevyléčí." řeknu a vrátím se ke stolu

"Iste, aj tak mám teraz niečo na pláne." Popravil som si nohavice, a pozeral stranou. "Vlastne podobná schopnosť sa objavila aj u mňa, len netuším o čo ide a ako to trénovať. Môj plán, je zistiť o tom čo najviac."

Naozaj chceš bojovať? ozvalo sa spoza Daisukeho pri čom keď sa obzrel tak ma mohol vidieť sedieť na zemi a opierať sa o budovu z ktorej vyšiel.. na tvári som mal taký mierne ľahostajný a ospalý výraz, dokonca som si aj provokatívne zívol no po tom som len čakal a tak prazvláštne som si Daisukeho premeral.

Ako som to pocul """""Usui-kun co tu robis ty hm jasne ze si za tym stojim a mozeme aj hned teraz!!!!!""".S usmevom na tvari a pozeral som sa na neho hm uz je to davno co som ho videl a vecne s ni mfurt bojoval urcite ten ham ma nieco v rukave a ja teraz zistim co.

"Objevilo se to i u tebe? Jestli chceš mohla bych se ti věnovat." podíváms e na něj mile

"Trénovali by ste ma?" Povedal som so záujmom. "To by bolo super!"

Tak poď.. môžeš skúsiť.. sundať ma.. ale nebuď prekvapený keď sa ti to nepodarí. Povedal som pri čom moje oči zmenili výraz.. tento krát v nich bol "život", pocity sa vo mne znova začali prebúdzať, mal som chuť začať sa nahlas smiať.. dalo sa povedať že som sa znova narodil.. posledné roky som bol "mŕtvy".. alebo sa to tak aspoň dá popísať, nemal som ciel, nemal som nič.. teraz som mal aspoň istotu že tohoto týpka sundať chcem a spravím pre to všetko.. bol to krásny pocit.. znova sa narodiť. Odstúpil som však od budovy o niečo ďalej aby ju náhodou svojimi útokmi nepoškodil.

Ako sa postavyl mimo budovi oproti mne vedel som ze je to tu potil ma akysi chlad divny pocit tto neni ani suboj ako obvykle tu ide skor o to co sme za tie roky ziskali vedl osm ze to nebude lahke a doseil som sem kvoli niecomu inemu ale toto si neneham ujst ukazem mu ze ja som ten najlepsi aj za cenu keby som mal vrazdit."""""No tak dobre predved sa ukaz mi co je v tebe

"Trénovala, aspoň bych se o to pokusila nejřív budeme muset pochopit tvé schopnosti, ale to všechno až si odpočineš."

Hmm síce mi to trhá srdce.. musím ti poďakovať.. hovoril som pri čom som si začal pukať hánkami, bez teba.. by som doteraz žil tým nudným "ne"životom. Zaškeril som sa a po tom som sa postavil do takého bojového postavenia.. nečakaj však že budem taký bláhový a zaútočím ako prvý.. dodal som ešte a spravil som k nemu nepatrný krok.

"He a co myslis ze kdo urobi prvy krok nebodaj ja haha nebud hlupi aby si mohol nejako odrazit moj utok ale mylsim ze na to ani nemas"Ani na to aby si sa ma co len dotkol ty slimak".

"Výborne." Pousmial som sa. "Teraz, ak ma ospravedlníte, pôjdem si oddýchnuť." Dodal som a otočil sa. Šiel som smerom k dverám, a od nich už von z budovy.
[presun]