Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Vzala som si buchtičku plnenú džemom a pozrela som sa naňho. Hmm ... aké najkrajšie miesto tu poznáš? Rada pôjdem tam! Usmejem sa.

"Najkrajsie miesto ? to je na nebi vidis odtial vsetko lenze nemas rada vysky takze to nieje ono "
poviem pochmurne

Hmm? Ale takto prekonám strach! Takže pôjdeme do neba! Zasmejem sa a sčervenám. Baka Yuuki, nekrič!

"Tak pojdeme , kawaii Yuuki "
zasmejem sa
Ta sa viac cervena , ako ked ma normalnu farbu no co mne to nevadi (XD)

K- K- K-awaii?!? Zopakujem a moja farba sa vyrovná červenému kobercu na podlahe. Odvrátila som hlavu na stranu. Musí si myslieť že som šibnutá ...
(Nevadí hmm? xD )

(Nie nevadi :D to ladi z oblecenim :D)
"Hej Roztomila ... "
zopakujem aj ja este raz ale skor naschval a pozeram nanu

(Náhodou červená je fajn! xD )
Potom som sa naňho prekvapene pozrela. Ak by som ťa nepoznala, myslela by som si že flirtuješ ... Lord Kazuma. Zasmiala som sa a štuchla som doňho.

(Tak no sak som nepovedal ze je zla XD)
"Len ta skadlim "
poviem z zahadnym usmevom a posteklim ju no potom vstanem
"Dojedz si to a mozme ist ?"

Zasmiala som sa a zjedla som teda tú buchtu. Olizla som si prsty a zdvihla som sa. Fajn ooo veľký Lord Kazuma priezvisko neviem vysloviť-sama ... môžeme ísť. Zasmejem sa.

( Takže? Budem červenááááááááá xD )

(Bude ta z toho cervenania bolet hlava :D:D )
"Tak bud poletis sama alebo umna ? neviem ako si natom este zo zvykanim si na vysku "

(Aj tak mám horúčku )
No, ako vidíš krídla ešte nemám ... a umm, uvidíme čo by bolo lepšie? Spýtam sa ho.

"Vsak dobre "
Zacneme sa vznasat ona tiez mierili sme von z Vili do velkej vysky

Privrela som oči a sťahovala som si sukňu, Kunai v čižme ma trošičku tlačil. Bude sa hodiť, raz určite, poviem si a otvorím oči. Príjemný vánok mi vial do tváre, nepozrela som sa dolu ale ... bolo to krásne.

Priletel som blizsie k nej
"Co tak pozriet sa dolu ?"

Pozrela som sa na Kazumu, blbá sukňa. D- Dolu? Umm ... Pomaly som sa tam teda pozrela. Čakala som že sa roztrasiem no nestalo sa tak. Dolu boli deti, hrali sa ... skákali, spievali, a aj starí ľudia boli šťastný ... Takto to teda vyzerá z hora? Takto pekne? Pozriem sa na Kazumu a usmejem sa.

Usmejem sa aj ja
"Hej , vyzera preto ma to neomrzi toto nie , vidim vsetko ale oni mna nie , mozem pozorovat takto co sa deje vo svete vidim vsetko mozne ale aj zle su veci "

Je to teda ... akoby si zmizol nie? Stratíš sa všetkým z očí ... a pritom ich tu strážiš ... to robia anjeli nie? Spýtam sa ho a zasmejem sa. Zlé veci ... aj tie musia byť, aby bola vo svete rovnováha ... Poviem mu a usmejem sa.

"Ja som jedine tak padly andel , no ale zasa aj popravde nuda by bola bez zlych veci ... a tych krasnych je vela "
poviem a v tedy pozriem nanu ako zdoraznenie

Takže padlý anjel? Tak potom ja som ... hmm, len človek čo sa znovu narodil? Priletím trošičku bližšie ku Kazumovi a usmejem sa. Krásnych vecí je veľa to máš pravdu ... aaah, čo by som dala za to aby som medzi ne patrila ... ale síce, páči sa mi byť takáto ... Zasmejem sa.

Nepatrím ... nepatrím nikam, veď ani neviem odkiaľ vlastne som ... a je lepšie keď sa nemenia ... ale dospieť musí každý, nie? Spýtam sa ho a usmejem sa.

No ty nedospelé prerastené dieťa ... Zasmejem sa mu. Nemohlo by byť všetko jednoduché ako toto? Spýtam sa ho.

Kazuma? Pustíš ma tam? Chcela by som ísť do toho týmu ... ukázať im čo si ma naučil ... Pozriem sa naňho prosebne. Ak ma pustíš splním čokoľvek chceš! Poprosím ho.