Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Bola som hore, nechcela som otvoriť oči. Myslím že som trošičku zružovela, snáď si to nevšimne. Len niečo "akoby" zabručím a zamotám sa do prikrývky.

Trosku som jej poposuvol perinku tak nech jej vidim poriadne do tvare , dal som jej potom prec vlasy z tvare a pozeral som nanu neplanoval som odtialto odist pokial sa neprebudi

Zaklipkala som očami, Kazuma? Umm, prepáč. Dlho som spala? Spýtam sa ho a usmejem sa.

Pousmial som sa kedze som ju konecne videl hore
"Ani nie hlave ze si uz hore "

Usmiala som sa a posadila som sa. Dnes sa asi vrátime k tréningu čo? Poviem a otočím hlavu nabok.

To už bude v poriadku, ako tvoja ochranka takéto veci musím zvládnuť nie? Zasmejem sa a pomaly vsávam z postele.

Vstanem aj ja

"Hej ale nesmiem sa mi takto zranit "
odpoviem hned

Pozriem sa naňho a z trošku nervóznou rukou doňho štuchnem. Baaaka, neboj sa o mňa! A zasmejem sa.

"Ale musim ,nesmiem dopustit nech sa ti nieco stane no ale teraz podme "
pridem k nej a obymem ju , to bol moj zamer ale chcel som to spravit tak ze to tak nevyzera lebo som ju chcel dopravit len hore preto ze sme vyleteli do neba kde som planoval trenovat.

On ma objal? Oh, chcel len vyletieť hore ... Objala som ho tiež a zavrela som oči, rovnako ako včera. Boli sme na oblohe, Tak ... začneme trénovať však? Spýtam sa a odtiahnem sa trošku aby som mu videla do tváre.

"Treba dokoncit to co vcera aj ked sme teraz tak 100 metrou nad zemou nespadnes a nemas sa kde udiet "
poviem z usmevom
"Tak zacni istim ta "
potom odstupim ale nespustam z nej oci

Fajn! Tak skúsim to ... Zasmejem sa a odletím od neho trošku ďalej. Urobím to isté čo včera, keď ma tlaková vlna odhodila, vietor ma dokázal zabrzdiť. Už tomu začínam chápať! Poviem a celá šťastná sa pozriem na Kazumu.

"Ja som ti vravel ze si sikovna alebo som si to aspon myslel len pokracuj "
usmievam sa nanu dalej , a zacal som jej pridavat energiu

... Len myslel? Zasmejem sa a skúsim to zasa. Tentokrát sa mi podarilo vyvolať plošný štít, no o chvíľu zmizol. Už to ide! Šťastne som zakričala a pokúšala som sa o to znova a znova, ignorovala som bolesť. Musím byť silná, aby som ochránila ľudí ktorých mám rada ...

Ked som videl ako jej to ide poslielal som jej cim dal tym viac energie aby to jej telo ustalo ten trening ja som si sadol do vzduchu a z usmevom som ju dalej pozoroval
"Hej ide ti to ... "

Tentokrát sa mi fakt podarilo vyvolať všetko čo sa dalo. Všetko okolo sfialovelo a mňa nadnášal vietor. HAAAAAAAAAAAAAAAAA! Zakričala som a bariéra sa zväčšila na veľkosť strechy sídla, potom ale hneď praskla. Odletela som trošku ďalej a vydýchavala som sa.

Doletel som k nej
"V poriadku ? "
Ide jej to tak rychlo , naozaj sikovnejsiu ziacku som si priat nemohol

Hai! Poviem mu a usmejem sa. Pokračujem! Myslím že o pár dní bude bariéra veľká ako polovica dediny. Usmejem sa.

Ak príde vojna, potrebujeme ochrániť čo najviac ľudí ... Poviem mu a vydýchavam sa.

No bez bolesti ... to je na dlhšie ... ale myslím že by to šlo! Zasmejem sa a zdvihnem sa.

"Slo ti to naozaj super ... a radsej pomalsie nez odpadnut nie ?"
Takto z nej nesmiem uz vobec spustit oci ked takto riskuje tss to chce aby som sa o nu stale bal aj pri treningu ?
predal som jej energiu
"Skus to zasa teda ale neprehanaj hej ?"

Nepreháňam, preháňať si ma ešte nevidel. Zasmejem sa a urobím to isté, tentokrát sa ani neposuniem. Umm ... Kazuma? Skús po mne niečo hodiť, alebo zaútoč na mňa vetrom ... Poviem a otočím sa naňho.