Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Vystrelim nanu jeden stredny prud vetra priamo do stredu toho

Duchovná bariéra! Zakričím a vyvolám ju, vietor sa odrazí ale je silnejší než ja takže bariéra praskne. Hura! Funguje! Bude schopná odolať! Som šťastná! Nadšene som skákala, teda snažila som sa. Točila som sa vo vetre.

Je taka zlaťunká ked sa raduje ...
pomyslim si a potom si tresnem jednu poriadne po tvari
Boha spametaj sa ,
"Len zas pozor su aj silnejsie takze sa snas radsej aj vyhybat alebo prerazit utok tvojim utokom dobre ?"

Okey! Pokúsim sa, umm, čo sa stalo? Prečo si sa udrel? Priletela som k nemu a pozrela som sa naňho.

Ustupil som
"Noo bol tu komar ... "
Sakra v takej vyske komar ?
"Ehm teda len som si to teda myslel .... "

Komár? Tu? Čo? Nechápavo som sa pozerala, potom som povedala. Nechceš si oddýchnuť? Alebo niečo? A znovu som priletela bližšie.

Zasa som poodletel dozadu
"Jaa , ja som v pohode mozes pokracovat "

Urobila som niečo? He? HEEE?! Už som nevedela čo si mám myslieť, mala som v hlave mix myšlienok ale skúšala som vytvoriť teda tú bariéru, bola už dosť veľká a mňa to celkom vyčerpávalo.

Pridaval som jej velke mnozstvo energie , preto sa to zvecsovalo este viac no kvoli velkej jej spotrebe aj ja uz som zacal pocitovat ubytok no nevravel som to

Pozrela som sa naňho, vyzerá ... nemá dosť energie? Otočila som sa a začala som z liečením, dala som mu skoro všetku energiu. Sadla som si do vzduchu a vydýchavala som sa.

"To si nemusela "
poviem a sadnem si k nej

Ale áno ... zdáš sa unavený ... Poviem mu a ľahnem si. O pár hodín bude noc, a bude bez mrakov ... hah, porátame všetky hviezdy na nebi ... Zasmejem sa.

zaklopal som na vilu ktoru som nasiel jedina taka velka v celej oblasti zaklopal som no nic cakam chvilu zabuchm z nova a vide nejaky bodiguard po chvili koverzacie zisitm ze doma neni a ani on sa nespraval najlepsie keby bol u nas tak by osm mu uz asi odtrhol hlavu jaj slnko tak prazilo do kelu a oc teraz no nic musim pockat kym sa vrati a cakal som pred vilou.

"Tak ked to za celu noc zvladneme mozme "
Co tu zasa tamten chce ?
pomyslim si kedze vietor mi dal info o nom

Kľudne celú noc! A čo sa deje? Niečo sa stalo? Vietor bol zrazu silný ... Poviem a pozriem sa naňho.

"Dolu niekto je no za nim sa mi nechce "
lahnem si k nej

Pokiaľ to nie je nik dôležitý tak za ním nemusíš ... zamrmlem si pre seba a otočím sa tvárou k nemu. Potom sa zasmejem. Ležať vo vzduchu ... hmm, koho by to napadlo? Zasmejem sa.

Pozriem jej priamo do tvare
"Tak da sa toho takto este vela zazit "

Napríklad? Zvedavo zaklipkám očami. Aww ... priznaj si to už, nemáš nad sebou kontrolu ...

Vyletel som este hore nez minule a bolo to unavne dost ani som envedel ze let takto unavuje zrazu som videl oapt ich dvoch lezaili no musel som sa to opytat aby som sa mohol konecne vratit spat pristupil som knim."Kazuma-sama prepacte ze vas vyrusujem ale chcel by som sa na nieco dolezite opytat".

Priletel k nám ten človek ktorý mi dal kunai. Posadila som sa a usmiala som sa, stále som však bola blízko Kazumi.

"Co chces ?"
opytal som sa nie zrovna pekne a na Yuuki sa usmejem .

"Prepacte ze vas rusim ale chcel by som sa opytat je pravda ze s kazdej zeem bol vybrany jeden bojovnik na nejaky zraz"?