Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Pozrela som sa na nich. Umm ... odkážte im prosím ... že, že žijem ale nech ma nehľadajú ... vrátim sa až budem silná ... jedine Kazuma-sama ma môže trénovať ... Poviem.

Usmial som sa , nad tym co povedala dost ma to potesilo
"Mozes , len utiec aj tak neutecies odtialto do tohoto hradu som ta pustil pretoze som ja chcel "
Ja sam som siel dalej

Pristupil som k nej."Naozaj tu chcete zosatt vsetci vas hladaju a chu naspat postavyl som sa oproti nej a opytal mam len posledne 2 otazky chces tu zostat z vlastnej vole alebo pre to ze sa bojis aby sa nikomu nic nestalo a prosim hovori pravu.

Chcem tu zostať lebo chcem byť silnejšia, ale chcem tu zostať lebo viem že takto ich ochránim ... Poviem Daisukemu. Hovorím pravdu ... radšej zostanem tu a budem trénovať, zlepšovať sa ... než ako by som mala sedieť na zadku a pozerať sa ako umierajú nevinný a ja im nemôžem pomôcť ... Pozriem sa na Daisukeho a usmejem sa. Prepáčte za starosti ktoré se musel kvôli mně podstúpiť ...

Pripadala mi take dobre dievca "dobre otkazem vasej casti zeme" usmejem sa na nu naspat a povie ale ja Maeda Daisuje ta berem za slovo a slubuje mze ako nahle sa nieco bude diat pocas tohto a budes v nezezpeci tak ta ochranim" dam jej do ruky specialny kunai tak aby to nevidel Kazuma a sepk ijej poviem "ked budes niekedy potrebovat pomoc staci len silno stlacit za neho a ja som hned u teba a pomozem ti a teraz ho schovaj a nezabudni na to".POtom sa usmejem na nu este raz a pristupim ku nemu "a kedy si predstavujee dobu ze ju pustite"?

"To sa este uvidi presne neviem "
poviem a idem k nej

Usmiala som sa a kunai som si schovala do čižmy, zdvihla som sa keď ku mne Kazuma prišiel a usmiala som sa na Daisukeho.

"Presne o mesiac takto pridem znova no budem o mnoho silenjsi nez teraz otocim sa este raz nanu a s takym pochmurnym usmevom sa na nu usmejem."Vela stastia".Potom sa uz len otocim a premnim na demona kridlami trochu zamavam a zlietnem dole.

Yuuki uz od unavy zaspala tak som jej vytvoril nieco ako postel bolo makka kedze bola zo vzduchu , no prikril som ju mojou bundou lebo to vysoko mohla byt zima .
ten vzkaz som si vsimol a iba som si vzdychol
Sakra! lepsiu dobu si nevedia najst?!
sadol som si k posteli Yuuki a pozeral som sem tam na nu alebo dolu na zem

Pootvorila som oči. Kazuma sedel vedľa mňa, netváril sa celkom nadšene. Deje sa niečo? Spýtam sa ho, ešte stále sme boli vo vzduchu. Síce som sa od strachu triasla ale už to nebolo až také zlé. Pozrela som sa na Kazumu.

"Nie nic len dnes o 20 :00 pojdes somnou na akusi schodzku dobre ?"
vsimol som si jej trias
"Pojdeme dole ?"

Na stretnutie? Aké? Spýtam sa ho a zdvihnem sa. Podám mu bundu a upravím sa. Umm ... ale prosím pomaly ... Poviem a pousmejem sa.

"Popravde ani sam neviem no idu tam vsetci vodcovia a jeden zastupca a teraz trenujem teba tak by si mala ist ty "
zoberiem si bundu dam si ju na seba a vstanem hrad sa rozpadol no ale my sme nepadali pomali sme klesali
"Bat sa nemusis ked som tu ja vietor ta nezradi "

Vodcovia? Aj Lady Saya teda ... ale ja nepatrím do tvojej dediny ... Poviem a priložím si ukazovák na pery na znak premýšľania. Keď sme pomaly klesali sťahovala som si sukňu aby sa nenadvihovala.

Poriadne som si ju prezeral a pozeral som co robi len som sa zasmial potom sme doklesali az na strechu
"Tak , ale oni ta zasa budu chcet asi naspet len toho sa zasa bojim no ale teraz uz budem bojovat na ostro keby nieco "

Sčervenala som, on sa zo mňa smeje!? Keď sme pristáli na streche prišla som k nemu bližšie. Už ma naspäť chcieť nebudú ... myslím ... a bojovať naostro? Ale ... Vedela som že presviedčať ho by nemalo zmysel, tak som sa pustila sukne a stála som pred ním.

"No aby sme uz zacli z treningom vypal namna to najsilensie co mas "
odstupil som aby odraz energie nezasiahol ju
"A terce su , moja hlava , alebo hrud , to je jedno "

Vypáliť? Umm ... fajn ... Poviem a odskočím kúsok od neho. Vystriem pred seba ruku, dám ju v päsť a zvolám. Spirit SHOTGUN! Začala som naňho púšťať niekoľko tisíc striel.

Vzdy to narazilo do mojej obrany bud do zeme alebo na nu no to som odrazil zasa na seba a to uz odletelo
"Hmm a mas nieco mensie na jednu osobu ? toto je skor plosnak ze ?"

No ... niečo by bolo ... Poviem a natiahnem pred seba ruku. REIGUN! Zakričím a z ukazováka mi vystrelí obrovský prúd energie. . Zrazu sa zapotácam, chytím sa za brucho a potlačujem bolesť.

Pozeral som nanu pozorne no potom som povedal
"Urob to este raz "

Vystrela som sa a znova som vystrelila. Potlačila som potrebu kričať od bolesti, zahryzla som si do pery.

Presunul som do nej cast mojej energie
"Vidim ze ty vies uvolnovat svoju energiu takto ja ju zasa viem posielat ci pohlcovat preto mi to aj nic nerobi ... no a mal by som napad ako to vylepsit lebo takto len vyplujes dusu "
siel som k nej blizsie

V- Vylepšiť? Zopakujem a pozriem sa naňho, ustúpim jeden krok dozadu.