Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Pootvorila som oči a na posteli som sa vystrela, v ústach som mala podivnú pachuť železa - krv. Bola aj na vankúši a mojom oblečení. Chvála bohu že je červené, až tak to nevidno. Vstanem a vojdem do kúpelne kde sa umyjem. Bude sa ešte viac báť ... to nechcem ... Vyšla som z kúpelne a pozrela som sa na kunai na nočnom stolíku. Len som zavrtela hlavou a odišla som z izby.
Ako som tak kráčala vnímala som všetky pohľady stráží, aj keď nevedia čo sa deje asi niečo tušia. Vošla som do jeho izby a potichu som zavrela dvere. Určite spal nepokojne ... Zachichotám sa keď si všimnem rozhádzanú postel. Ľahnem si vedľa neho a pritúlim sa k nemu. Dnes mi tréning pôjde lepšie ... a skúsim to s tou bariérou ... len ho musím presvedčiť. Znova zaspím.

Otvoril som,nastastie zle sny som nemaval vdaka niecomu vomne , no ale ako som u seba uvidel a ucitil Yuuki ulavila sa mi a iba som sa k nej viacej prisunul , nemal som v plane od nej teraz ist .

Zaklipkala som očami a zadívala som sa na Kazumu, usmiala som sa a objala som ho.

Objal som ju aj ja
"Tak ako ?"
zasepkal som

Fajn ... čo ty? Vyspal si sa? Spýtam sa, teda skôr zamrmlem a pritúlim sa k nemu.

"Tak noo trochu ... .co nic ta neboli ?"
prikrijem nas a obymam ju okolo chrbata

Nie, neboj sa nič ma nebolí ... Všimla som si že nás zakryl. Žeby sa dnes tréning nekonal? Zasmiala som sa.

"Tak mam teraz trosku obavy ist trenovat , no ale casu je dost a chcem byt teraz radsej blisko teba "
poviem tichsie a usmejem sa

Sčervenala som a usmiala som sa. Baka ... neboj sa o mňa ... Zamrmlem a pobozkám ho.

"Tak a kto by sa o teba potom mal bat ked nie ja ?"
jej bozk opetujem

Ale takto ťa nebude mať kto ochraňovať baka ... tak poď - poď ideme trénovať! Šťuchnem doňho a zasmejem sa.

"No a to nemozeme potom ? vecer je vela casu "
poviem a zasa dodam
"Tak ale mozme ist no "
usmejem sa

A Kazuma? Spýtam sa ho keď sa posadím. Príde mi dnes tá kosa? Prekvapene zaklipkám očami.

Už tu je? Umm? Zamrmlem a prekvapene sa naňho pozriem.

Ako som to povedal kosa doletela na postel
"Tak co myslis ?"

Vzala som si ju do rúk, bola veľká, oceľová a ťažká. Je úžasná! Ďakujem! Pustím ju a pobozkám ho.

Jej bozk z radostou opetujem no potom poviem
"Teraz sa to bude ztat tazia ale to preto lebo ta vaha sa vymeni z energiou a bude lachsia "

Skúsiš to teda? Dať do nej energiu? Spýtam sa a prezriem si ho.

OKEY! Zaradujem sa. Hmm, potom ju do seba môžem vložiť ... nie radšej to urobím ako mi káže.

"Ale vazne Yuuki nechcem aby sa ti nieco stalo hej ? Tak radsej nerob nieco co ti ublizi .... a hlavne pri treningu "
do kosy vlozim cast mojej energie a potom pomali vyletime odtialto do neba strecha tu bola praveze jedno velke okno co sa teraz otvorilo

Hai, neboj sa! Usmejem sa a vezmem si kosu. Vyletíme von. Je dvakrát väčšia než ja no páči sa mi. Už viem ako ju nazvem! Bara, ruža Usmejem sa naňho.

Vystrelila som Reirunom pred seba, potom som pomocou vetra zrýchlila a Reigun som rozsekla ako maslo. Jednu časť som pohltila a druhú som nechala vybuchnúť. Zdá sa že ňou môžem sekať energiu ... Usmejem sa. Pohltenie energie ma bolelo no usmiala som sa a zakryla som to.