Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Aj ked to zakryvala uz som si to docela vsimal
"Yuuki ?"

Hai? Prekvapene som sa spýtala, všimol si to?

Viem kam tým mieriš ale to sa nedá ... pokiaľ mám energiu vypúšťať z tela tak to musím robiť tak. Usmejem sa. Nezničím sa, neboj sa o mňa. Dodám a zasmejem sa.

Energia mi musí prúdiť celým telom ... viem že je to ťažké ale je to tak ... Usmejem sa. A musím to prekonať! Usmejem sa a prejdem si rukou vo vlasoch.

Vzdychol som si
"Skusime si radsej este dnes zasa strelbu dobre ?"

Okey! Poviem a pripevním si kosu na chrbát. Mierim na lúku, v tom mi niečo chrupne v hrudi. V ústach pocítim pachuť krvi. Čo to má byť!

"Je ti nieco Yuuki ?"
spytam sa no nevedel som co jej je .

Prudko som vykašlala krv, zakryla som si ústa. Rozkašlala som sa, nikdy som nevidela toľko krvi. Pozrela som sa na svoju trasúcu ruku.

"Yuuki!"
Skrykol som nanu vystrasene a doletel som okamzite k nej, radsej som ju chytil
"Ideme hned k doktorovi "

Chcela som namietnuť ale zatmelo sa mi pred očami, omdlela som.

Zobral som ju do narucia a odniesol som ju okamzite do mojej izby kde som ju polozil na poste hned som zavolal mojho najlepsieho doktora co som mal potom som ho pustil k nej aby ju vysetril a pomohol jej

Doktor ma ošetril a potom odišiel, pootvorila som oči. Kazu ... ma? Zašepkala som do ticha a naslepo som pred seba natiahla ruku.

Podal som jej ruku a klakol som si k posteli
"Hej som tu stebou "

Robím ti len starosti ... Začnem plakať a stisnem mu ruku. Som slabá ... a- a asi chorá ... Druhou rukou si zakryjem tvár a otočím ju na druhú stranu.

Dam sa vyssie a obymem ju
"Nevadi to prekoname ,neboj len neplac Yuuki chan "

Lenže ... takto, takto ťa zničím ... ja, zasa budeš mať len problémy ... Snažila som sa prestať plakať, nemala som ani len silu objať ho tiež. Nevládala som.

"Nie neznicis , ja som v poriadku ... ale ked chces aby si mi teda nejako pomohla tak prosim neplac hej ?"
povedal som trochu smutne

Utierala som si slzy a snažila sa neplakať. Som zvedavá čo mi je ... ale, prekonám to pre teba ... dobre? Usmejem sa.

"Urcite to nieje nic vazne staci ked si par dni odpocinies a budes v poriadku "
poviem a lahnem si k nej tak aby som jej zohrieval chrbat kedze bola otocena

Vzala som si jeho ruku a pobozkala som ho na prsty. Viem čo mi je, nechcem mu to povedať. Dozvie sa to aj tak od toho doktora. Zavrela som oči.

Drzim ju dalej v objati a potom septnem
"Yuu chan , povies mi ty sama co ti je ?"

Mám slabý organizmus ... a riedku krv ... vykrvácať by som mohla aj z rozbitého kolena ... môj život je na vlásku ... zomieram. Poviem mu a čakám čo na to odpovie. Neopúšťaj ma, prosím neopusť ma ...

V objati ju trochu viac stisnem
"Preco si mi to nepovedala skor ?"
povedal som trochu poburene no potichu