Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Uterákom stačilo potiahnuť trošku viac a bol by dolu, zasmiala som sa a pobozkala som ho na líce. Ľúbim ťa ... vieš to? Usmiala som sa naňho a hladkala som ho po tvári.

"NO ale ty vieš že ja teba viac ?"
Odpovedal som jej a milo som sa na ňu pritom usmieval .

Usmejem sa naňho, znova som ho pobozkala no tentokrát na nos. Usmiala som sa. Pomaličky som z neho zliezla a ľahla som si vedľa neho.

Obrátil som sa k nej .
"Máš rada kolotoče ?"

Prekvapene sa naňho pozriem. Hai ... ? Prečo? Spýtam sa ho potom.

Usmejem sa. Fajn! Dodám a zavriem oči. Umm ... Kazu ... mám na teba jednu prosbu ... bude to len pre dnešok dobre? Pôjdem do svojej izby ... Poviem mu a rýchlym pohybom sa presuniem k dverám, zavriem ich za sebou. Nevšímam si pohľady stráží, proste len prídem do svojej izby, zamknem sa a zveziem sa po dverách dolu. Z bolesťami ale dôjdem k posteli na ktorej zaspím.

Otvorila som oči a zívla som si, nespalo sa mi veľmi dobre teda ... vôbec som nespala. Uterák som už dávno položila niekde inde, z dekou som sa vybrala hľadať nejaké oblečenie. Našla som košeľu, obliekla som si ju a odkráčala som do Kazumovej izby. Spal, musela som sa usmiať. Ľahla som si k nemu a snažila som sa zaspať tiež.

Ako si ku mne ľahla ja už som sa k nej inštinktívne pritúlil no potom som pootovoril oči .
"Ahoj ... "
Povedal som dosť potichu lebo som skoro ešte spal .

Bré ráno ... Zamrmlala som a položila som si hlavu na jeho hruď.

Pohladil som ju po vlasoch .
"Prečo si mi včera utiekla ?

Pretože ... umm ... niečo som potrebovala nájsť a zaspala som potom ... Poviem mu a zavriem oči.

"Noazaj ?
Neklameš ?"
Opýtal som sa potichu .

Kso ... ako to zistil ... ? Len niečo neprítomne zamrmlem a zavriem oči.

"Vieš ... nemusíš to skrývať ... keď som stebou takto dlho tak si to všimnem ."
Zasa som potichu dodal .

Lenže ty sa potom budeš strachovať ... a budeš nešťastný ... ah ... mala som kŕče ... ale prešli rýchlo no zaspala som tak som sa nevrátila ... Gomene? Poviem potom, zasa som to pokazila.

Pohladil som ju .
"Tak možno sa strachovať budem ale je lepšie keď budeš pri mne nech ťa mám na očiach aby som ti keď tak mohol pomôcť hej ?
Spolu to nejako pekne zvládneme .
Len neviem ako to že to aj teraz pretrváva ."

Mám pocit že ... v sebe nemám len jedného upíra vieš? A ten druhý sa nechce prispôsobiť ... Poviem mu.

Podľa mňa to ani nebola ich chyba ... asi o tom ani nevedeli. Poviem mu, kŕče sa blížili. A podľa mňa ... sa ti to podarí ... Usmejem sa.

"Len vieš ... odobrať časť duše je také divné musím do teba vložiť ruku ."
Ukázal som moju ruku ktorá zpriesvitnela .
"Toto je moja hlavná schopnsoť požierať duše .
Umm ale čo potom s tou dušičkou toho upíra ? ?"

Hmm ... nepomohla by ti z ohnivým elementálom? Spýtam sa ho. A to nevadí ... tá ruka ... Usmejem sa.

Moja ruka doslova vošla do jej hrude .
Musela sa cítiť divne lebo som cítil aj jej dušu .
"Hmm teraz ho len nájsť ."

Ah ... Vydýchla som, bolelo to no dalo sa to predýchať.