Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

"Prepáč ... ak by ťa to bolelo viac alebo som zle čiahol povedz ."
Privrel som oči a našiel som dušičku toho upíra nechcel sa nechať no moja ruka bola ako tá shinigamiho pomaly som ju ťahal von .

Prudko som zavrela oči a zatla som zuby aby som nevykríkla. Ah ... dostaň ho von ... bolí to ... Precedím cez zuby.

V rýchlosti som vytrhol tú dušu ak bola vonku videl som že je to tá správna potom vstúpila domňa privrel som oči a začal som z hlboka dýchať .
"Ako ti je Yuuki ?"
Oči som mal zatvorené .

Držala som si miesto odkiaľ dušu vytiahol a rýchlo som dýchala, spadla som na vankúš a zavrela som oči. Už je to ... lepšie ... Usmejem sa a dodám. Vďaka ...

Mne zasa zasvietili oči ako som ich otvoril .
"Takžé táto potvorka ... niečo také v sebe máš hmm ... už mám v sebe 3 ... "
Povedal som z úsmevom .

Prekvapene som sa naňho pozrela. Si v poriadku? Priložila som mu ruku na čelo.

Možno som trochu horel no to vždy po prímutí novej duše .
"Hej som ... to je normálne reakcia neboj nič mi nieje .
Len neviem či budem mať také isté chute ako ty na krv .
Ako rýchlo sa to prejavilo u teba ?"

Zrazu som sa cítila ... inak. Ležala som na posteli a len omámene som sa na všetko pozerala. Ako rýchlo? Hneď po zapečatení som sa chcela napiť ... chcem piť takzvane každí tri týždne ... Poviem mu celkom zrozumitelne.

Mám taký ... uvoľnený pocit ... taký kľud ... Usmejem sa naňho.

Usmejem sa. Lenže teraz mám chuť na to ... aby si sa napil mojej krvi ... Dodám do ticha a pozriem sa iným smerom.

"No a čo keď sa nezastavím a vypijem viac než mám ."
Trochu sa presuniem viac aby som bol u jej krku .
"To neurobím ... "

To sa nestane ... ja ti verím ... Usmejem sa naňho a zavriem oči. Prosím ... ty si mi svoju krv dal ... chcem ti niečo dopriať aj ja ... Dodám prosebným hlasom.

Bol som viac na nej a hlavou som bol u jeho krku .
"Vážne teda mám ?
No ... umm ... "
Rozhodoval som sa či áno či nie no už som pocitoval pokušenie .
"Myslím že už aj cítim že by som si dal ... tam možno trošičku ... "

Kľudne si daj ... Usmejem sa naňho, pootvorím oči a pohladím ho po líci. Ak si dá raz, ukľudní sa a nebude tak napätý ...

Jemne som jej dýchal na jej krk .
Potom som jej po ňom prešiel jazykom a nakoniec som sa doňho zahryzol a začal som piť .

Čakala som hocičo ale túto reakciu nie. Ah! Stihla som len než sa mi zahryzol do krku, z počiatku to zabolelo ale potom som cítila ako sa uvoľňuje. Chytila som ho jednou rukou za rameno a zavrela som oči, kusla som si do pery.

Bolo to také zvlášne .
Nezdalo sa mi žeby som predtým nejak krv musel no bola teraz taká sladká .
Pokračoval som ešte chvíľu no chystal som sa už prestať preto moje sanie krvy sa spomaľovalo .

Mala som zvláštne pocity, akoby som mu dávala viac než len krv. Upíri sa dokážu nasýtiť len z krvi tých ktorých milujú ... Tá veta mi znela v hlave, pomaly som mu povoľovala stisk na ramene a prehla som sa ako mačka, umožňujúc mu aby sa lepšie napil aj keď pomaly prestával. Nič mi to nerobilo, necítila som žiadnu bolesť.

Prestal som piť ale ostal som u jej krku .
Cítil som sa zvláštne no dobre .
"Hmm upírí rodinka teda ...alebo skôr páreček ."
Zasmial som sa .

Miesto kde ma pohrýzol sa vyliečilo. Ale prinieslo to zo sebou aj dobré veci nie? Usmejem sa a pohladím ho po tvári.

Sčervenala som a usmiala som sa. Arigato ... Kazu Pobozkám ho na nos.

Ja som sa usmial no zrazu som ju pošteklil .
"Akosíí viem .. že ťa teraz došteklím ."