Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Okolo nohy sa jej objavil oheň no nepopálil ju nechal som sa kopnúť len som tým jeje chcel ukázať že čo by sa mohla stať že aké plamene by v tom jej nohu pohltili ja som sa len otočil a cúvol som .
"Tak pokračuj ."

Kyah! Trošku som sa zľakla a odskočila som. Útok z blízka asi nezaberie ... ale čo takto ... Spojila som ruky a okolo mňa sa vytvorila žiara ktorá ma zabalila do prudkého svetla takže nič nemohol vidieť. Schovala som do seba bariéru. Keď svetlo zmizlo znovu som sa objavila pri ňom a snažila som sa ho udrieť päsťou.

Cítil som rozdiel preto som sa už vyhol ale moje celéé telo bolo už v plamenoch .
Celý som v ďaka tomu aj svietil .
Vypľul som na ňu malú ohnivúú guľu .

Otočkou som sa vyhla no aj tak som tú teplotu na chrbte pocítila. Nemala som veľa času preto som sa rýchlo objavila za Kazumom a vypustila som zo seba bariéru, utvorilo to veľkú tlakovú vlnu. Trošku som poodletela dozadu.

Ako ju na mňa poslala škubol som rukou dole a nastal výbuch ohňa .
Ale ako vždy od nej sa oheň držal ďalej mohla pociťovať len teplo .

Bariéra sa otočila mojim smerom a mňa ovanul prudký horúci vietor. Ovládanie ohňa mu už ide ... žeby to bolo tým upírom ... ? Otočila som sa na päte a objavila som sa pri ňom, do päste som si presunula energiu a zvolala som. Spirit SHOTGUUUUUUUUN! Z päste mi začalo vystreľovať niekoľko tisíc malých akoby striel.

Roztrhalo mi to oblečenie ale ako sa rozpustil dym na tom mieste som mal dračie čupuny ktoré boli aj okolo mojej tváre a rúk .

Tušila som že nie čo nie je v poriadku už od začiatku! Kso, ako som to mohla nechať len tak! Kusnem si do pery a priletím k nemu bližšie, prejdem mu prstami po šupinách na tvári. Trošku prekvapene si ich prezerám. Bolo mi horúco, keď som sa dotkla jeho kože pálilo to ale moja regenerácia nedovoľovala ničomu aby mi ublížilo.

Moje telo žačalo byť stále viac a viac horúce .
Začínal sa okolo mňa formovať oheň ktorý ju musel tlačiť odomňa .
Potom nastal výbuch a ja som zakričal ale ako monštrum moje oči svietili .

Zakryla som si oči ako ma to odsunulo preč a prekvapene som sa na to pozerala. Kazuma! Preber sa prosím! Zakričala som, nemohla som ísť bližšie bez toho aby ma to spálilo. Jediná možnosť bolo zasa do mňa vložiť bariéru ale to by trvalo len pár sekúnd. Ak by som použila viac skolabovala by som. KSO!

Moje oko jedno prestalo svietiť bolo modré ,
Normálne moje oči boli hnedé teraz bolo jedno modré a druhé červené .
Pozeral som k Yuuki môj vietor bol tiež okolo mňa no bol čierny .

Zľakla som sa. Kazu .. ma ... ? Čo sa mu ... stalo ... ? Bola som zmätená na maximálnu úroveň. Dala som do seba bariéru a rýchlo som sa zjavila pri ňom, chytila som ho za ramená. Kazuma preber sa! Toto nie si ty! Pozerala som sa mu do očí, cítila som obrovský nával tepla.

Silno som ju od seba odždúril .
Nevedel som čo robim v jeden ruke som mal doslova vzduch a v druhej oheň .

Vybrala som svoj kunai ktorý som mala na stehne a jemne som sa poškrabala na ruke, olízla som si krv. Bola som teraz rýchlejšia a o trochu silnejšia než predtým. Rýchlo som k nemu došla a chytila som mu ruky. Chcela som z nich nejak odobrať tú silu no namiesto toho ma všetko pálilo.

Moja energia pomaly mizlo jedno oko sa aj normálne sfarbilo oheň úplne zmizol .
Pomaly sa vytrácal aj zvyšok .

Usmiala som sa a pustila som mu ruky, vrhla som sa mu okolo krku a rozplakala som sa. Baka ... BAKA! Kričala som a nechcela som ho pustiť. Štípalo ma celé telo, hlavne ale ruky. Pomaly sa to ale liečilo.

Objal som ju aj ja .
Mne tiež prišlo veľmi smutno .
"Prepáč Yuuki ... veľmi ma to mrzí ."
Hovoril som smutne .

To nevadí t- ... Nedopovedala som, zabudla som na bariéru v sebe. Aktivovala sa, moja sila sa vytratila a zavrela som oči. Omdlela som.

Opatrne som ju chytil a odletel som dovnútra kde som ju odniesol na posteľ sadol som si k nej .
A mal som v pláne na ňu dávať celú noc pozor .

Pootvorila som oči, videla som trochu rozmazane. Oči sa mi zatvárali ale dokázala som vycítiť že tam so mnou niekto bol. Kazu ... ma? Už si v poriadku ... ? Spýtala som sa prerušovane a pomaly som sa posadila.

"Umm hej som to ja no odpočívaj ."
Povedal som ustráchane a prisunul som sa k nej .

Rozopla som si golier na veste, dala som ju dole a odhalila som krk. Pozrela som sa naňho prosebne a povedala som. Kazu prosím ťa ... napi sa ... bolí ma vidieť ťa ... keď sa trápiš ... Dala som vlasy nabok.

Napi sa ... Usmejem sa. Prosím ... a umm ... čo to malo znamenať? Spýtam sa ho. Pozriem sa na prsty, rýchlo odbočím pohľadom.

"Čo myslíš ?"
Opýtal som sa trochu nechápavo .