Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Pustím ho teda a otvorím skriňu, vytiahnem jednu z jeho košieľ a oblečiem si ju. Dám dole sukňu a stiahnem si aj blúzku. No tak pyžamo by som mala ... už len niekoho kto ma zohreje by som potrebovala zohnať ... Zasmejem sa.

Zasmejem sa a sadnem si na postel, potom sa pretočím na druhú stranu. Usmejem sa no zčerenám a začnem si zakrývať nohy, predsa len tá košeľa nebola nejak extra dlhá. A zvládne to môj radiátor? Spýtam sa zo smiechom.

Sčervenám ešte viac a kusnem si do pery. Roztomilé ... ? Lord Kazuma, uvádzate ma do rozpakov ... Vyplazím naňho jazyk.

"Umm áno roztomilé milé .... a je to len moje "
Usmial som sa na ňu a ukážem nech si ľachne ku mne .

Usmejem sa a ľahnem si teda bližšie k nemu. Len tvoje ... hmm ... ľúbim ťa Kazu ... Usmejem sa a pohladkám ho po tvári.

"Aj ja ťa ľúbim Yuu chan ... "
Poviem potichu z úsmevom a prikrijem nás .

Pritisnem sa k nemu viac a usmejem sa. Ja teba viac ... Dám mu pusu na ústa a pomaly zaspím.

"Nie to ja teba .... "
Odpoviem jej

Usmejem sa v polospánku a zaspím kľudným spánkom.

Po chvíli som aj ja zaspal pri svojej láske .

Sníval sa mi podivný sen, bolo v ňom strašne veľa tvárí. Kričali, plakali .. volali o pomoc. Triasla som sa a prudko som sa posadila. Bola som spotená, chvála bohu že som nezobudila Kazumu. Mala som podivne vyschnuté v krku. Pomaly som sa vyhrabala z postele a odkráčala som do kúpelne, umyla som si tvár. Vyzerám dokonale ... odkiaľ mám tie monokle? Blbý sen ... , nadávala som v duchu. Odkráčala som do izby a znovu som si ľahla a snažila som sa upokojiť. Hladkala som Kazumu a usmievala som sa.

Keď sa ku mne vrátila ja som sa k nej pritúlil a otvoril som oči .
"Kde že si bola ?"

Mala som divný sen .. tak som sa bola opláchnuť ... Poviem mu a pobozkám ho na nos.

"A čože sa ti snívalo ?"
opýtal som sa starostlivo

Nič zaujímavé ... taká podivná hlúposť ... Zasmejem sa trochu.

Neprihodí ... neviem čo to bolo ... ale podobalo sa to na moju minulosť ... už som ale v poriadku! Usmejem sa naňho.

Usmial som sa aj ja .
"To musí byť tou mojou krvou ... "

Také sny sa mi snívali ešte skôr než som mala tvoju krv baka ... prvé dni čo som bola v Kitagawe ... som ich mala každú noc ... neboj to prejde ... Poviem a pritisnem sa k nemu.

Objal som ju .
"Ale som teda rád že to aspoň trochu prešlo ... "

Najhorší sen ... ktorý som mala bol ten v ktorom som ťa stratila ... nechcem aby sa to stalo ... nechcem ... Pritúlila som sa k nemu a zavŕtala som sa mu tvárou do hrude. Kusala som si do pery aby som neplakala.

Pohladil som ju jemne vo vlasoch .
"To sa nikdy nestane sľubujem že ťa neopustím ... nikdy ťa neopustím ."

Ale keď ... ja sa bojím ... každému človeku ktorého poznám som priniesla nešťastie ... Fňukala som a držala som sa ho.