Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Kazu ... vieš že pred 18 rokmi boli veľké záplavy ... ? Naša dedina, tá v ktorej som sa narodila, bola presne v strede toho všetkého. Naši sa snažili utiecť no chytili ich, dali do mňa guličku a ... hodili ich do vody ... utopili sa ... Záplavu som ale spôsobila ja ... Hovorím pomaly. Tí ľudia ktorý sa o mňa starali mi klamali ... klamali mi ... som nahnevaná, na seba ... Rozplačem sa.

"Ale ako si ich mohla spôsobovať ty ?
To určite nejde a vidíš nechcela si to spraviť veď pozri čo to teraz stebou urobilo .
No tak Yuu chan .... "
Jemne som ju hladil a snažil som sa ju upokojiť .

... To všetko tá gulička vieš ... ? Spôsobila ich jedna žena, tú guličku zo seba vytiahla a vložila ju do mňa ... vo mne sa asi vstrebala ... bola som čerstvo narodená, kto vie či nie presne v ten deň ... videla som ich tváre ... videla som čo to spôsobilo ... ale prečo to dali práve do mňa ... ? Držala som sa ho, plakala som ale už to až tak nebolelo ako vtedy. Dýchala som pomaly.

Ale bolí to ... tak veľmi to bolí ... Šepkala som a utierala som si slzy ktoré nie a nie zastaviť. Vždy som premýšľala aká bola osoba, ktorá mi dala túto schopnosť ... ak bola ona zlá tak čo budem robiť ... ? Čo ak sa tá moc voči mne obráti ... ? Hovorila som.

"Určite sa nič nestane som tu u teba a ochránim ťa pred všetkým nech sa deje čokoľvek ... nikdy ťa nenechám na pospas niečoho čo sa bude diať . "
Stále som ju jemne hladil , a teraz som jej utrel slzy ja .

Upokojila som sa, prestala som plakať. Dala som mu pusu na líce a objala som ho. Arigato ... Kazuma ... Poviem do ticha a usmejem sa.

"Hlavné je že už ti je lepšie .... "
Poviem a držím ju u seba a usmejem sa na ňu .

Kazu ... ? Raz si mi povedal že ma chceš niečim prekvapiť ... Čo to je? V očiach sa mi objavia šibalské plamienky, zlá nálada doslova uletela.

"Ja umm ehm noo ... tak trochu som to ešte pretiahol ... u .. určite ti to poviem ... "
Znervóznel som trochu XD .

Nafúkla som líca a vyplazila som naňho jazyk. Tak ja ti nepoviem prekvapenie! Šťuchnem doňho.

Zaklipkal som očami a pozrel som na ňu .
"Umm Yuu chan ale ty by si mi ho mohla povedať potom možno poviem aj ja ... "

Ty si starší, máš prednosť! Usmejem sa naňho.

Najprv mi ale musíš sľúbiť že mi to určite povieš ... Zasmejem sa a nastavím mu malíček. No? Sľúbiš? Usmejem sa.

"Umm sľubujem ."
Zoberiem ju za jej malíček tým mojím .

Takže moje prekvapenie je že .... Nachvíľku sa odmlčím a potom poviem. ... ťa veeeeeeeeeeeeľmi ľúbim! Zasmejem sa. A čo to tvoje prekvapenie? Spýtam sa.

"Umm a to moje že ťa tiež veĺmi ľúúbim ."
Odpovedal som jej hneď jemne zo smiechom v hlase XD.

Klameš! To nie je to prekvapenie! Vyplazím naňho jazyk a otočím hlavu na bok.

Nafúknem sa ešte viac. Ale ja som myslela to najväčšie! Vyplazím ju jazyk.

"To si nepovedala ... mala by si príšte to povedať presnejšie no tak Yuu chan ."
Pošteklím ju .
"Dozvieš sa ho určite ... "

Zasmejem sa a poviem mu. Vieš čo mi tu najviac chýba ... ? Usmejem sa.

Sadnem si naňho obkročmo a šibalsky sa usmejem. Chýba mi tu tvoja posteľ! Zasmejem sa.