Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Sešla jsem dolů. Vešla jsem do pokoje. Vyzula jsem si boty a lehla jsem si do postele. za chvíli jsem usnula.

Ležala som na posteli, rukou som si zakryla oči. Plakala som. Som hnusná ... nemala som tak vyletieť ... Poviem si pre seba. Potrebujem niečo robiť ... inak sa zcvoknem ... Zasmejem sa a pozriem sa na svoju ruku. Nebola tam síce ani pamiatka po zuboch, vďaka Kazumovi, ale to miesto bolo aj tak maximálne citlivé. Vyvolávalo to vo mne chuť na ďalšiu dávku krvi no zdvihla som sa a vzala som si tabletky na podporu krvi. Rozpustila som ich v pohári z vodou, ten sčervenal a ja som ho vypila do poslednej kvapky.

Objevil jsem se v pokoji Yuuki a řekl :"Bááááf !!!"

Pustila som pohár na zem a prudko som sa otočila. KSO ale som sa ťa zľakla BAKA!? Okríknem ho. Počkať ... nie si ty ten ... Zdravíčko chlap? Spýtam sa.

"Zdravíčko !!!"
Pak jsem si poslechl,co řekla.
"Ne,pochybuji,jmenuji se Akane..."

Akane? Tak ma teší ... som Yuuki. Usmejem sa a podám mu ruku na pozdrav.

Taky jsem jí podal ruku.
"Co tu vlastně děláš ?"

Strážim ... teda ... tak to vyzerá. Zasmejem sa. Ty ovládaš dimenzie však? Usmejem sa.

Vzbudila jsem se. Protáhla jsem se, poté obula boty a odešla jsem z pokoje.
Po služebnictvu jsem si vyžádala něco k snědku. Kazuma nám to řekl, tak jsem to tak udělala. Seděla jsem u jídelního stolu a jedla jsem. Jídlo bylo výtečné.

šiel som sa pozrieť k Yuuki .
Toho u nej som si nevšímal aj keď v mojej vile nemal čo robiť .
"Tak ako Yuu chan ?"

Už fajn ... asi by som sa mala ospravedlniť ... Poviem. Myslím že si to moc k srdcu nevzala čo? Pousmejem sa.

"Nie nevzala takze je to v poriadku ."
Usmial som sa aj ja a presiel som az k nej
"A čo ty chcela by si trénovať ?"

Prikývnem a usmejem sa. Avšak sama vyletím na strechu.

Zamieril som za ňou .
"Kamže ideš ?"

Otočím sa naňho a rýchlo sa pred tím zjavím a dám mu pusu na nos. Tajomstvo ... Zasmejem sa a vyletím hore.

"Takže tamojmstvo ?"
Opýtam sa z úsmevom a pre istotu ju následujem .

Sadla som si úplne hore nad oblaky, aj keď tam bola zima. Mala som teraz na sebe nočnú košielku tak som sa zasmiala aspoň svojej hlúposti. Tu som sa ale dokázala upokojiť.

Prešiel som k nej a dal som cez ňu moje sako .
"Takto vysoko ?
Už sa vôbec nebojíš ?"
Usmial som sa .

Vôbec ... ale vôbec sa nebojím ... usmejem sa a opriem sa oňho. Kazuma? Spýtam sa ho a pozriem sa naňho. Mám otázku. Dodám.

Čo by si urobil ... ak by ma ovládol démon? A čo by si urobil ... ak by sa mi vrátila choroba ... Spýtam sa ho a skloním hlavu, popravde sa mi tieto otázky tvorili v hlave už od samého začiatku nášho stretnutia.

Aj ja teba ... možno viac než si myslíš Kazu ... Usmejem sa a dám mu pusu na líce. Som asi otravná ... Pousmejem sa.

Objal som ju okolo pása .
"Nie niesi .... a nigdy nebudeš .
Pre mňa nie ...
U mňa si vždy tá najlepšia . "

... vďaka ... Usmejem sa a opriem sa mu o hruď. Už mi ale trošku začína byť zima ... Zasmejem sa.