Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Ako som videl že je hore usmial som sa .
"Umm Dobrýý večer spiaca kráska ... "

Usmejem sa a pohladkám ho po líci. Umm ... môžem ťa pobozkať na krku? Spýtala som sa ho a sčervenala som, nazvala som to tak pretože sa mi nepáči keď mu poviem že ho chcem "kusnut" do krku.

Usmial som sa .
"Hej môžeš ... nech sa páči pobýdnite sa milaidy ."
Zasmial som sa .

Prisulniem sa k nemu a otočím ho na chrbát, odhalené miesto na jeho krku najprv jemne pobozkám, potom olíznem a nakoniec doň jemne zaborím svoje tesáky. Snažím sa aby ho to nebolelo.

Zatvoril som oči .
Bolelo to no len trochu ale nevadilo mi to vôbec predsa len bola to moja Yuuki .

Dala som si posledný dúšok a odtiahla som sa, bozkom som mu to miesto vyliečila a ľahla som si blízko neho. Prepáč ... že to bolelo ... Poviem mu.

Usmial som sa .
"Stojí to za tú bolesť keď viem že ty budeš potom v poriadku ."
Pobozkal som ju aj keď to bol teraz tak trochu krvavejší bozk no čakať sa mi nechcelo . XD

Všetku pachuť krvi som odstránila a venovala som sa jeho perám. Hmm? Poteší ťa keď ti poviem že ... krásne voniaš? Usmejem sa.

"Hej poteší vždy ."
Milo som sa usmial .
"Umm a gomen tento bozk bol asi trochu unáhlený ."

Zasmejem sa. Nebol ... aj ja som to chcela urobiť ... Pohladkám ho po tvári.

Usmial som sa a trochu som sa k nej pritúlil .
"Vieš že ťa veľmi veľmi milujem ?"

Jemne sčervenám a usmejem sa. Aj ja ťa ľúbim ... veľmi ... najviac na celooom svete. Poviem mu a pobozkám ho na bradu, potom na ústa.

Jej bozk opetujem teraz už mal normálnu chuť preto som ho preĺbil .
Potom som sa odtiahol .
"Umm chcel som sa inak ... opýtať ... ako si na tom z deťmi ?"

Pohladkám ho po tvári a potom sa zarazím. Z deťmi ... ? No mám ich rada ak sa pýtaš na toto, a umm ... verím že sa o nich viem aj postarať ... Poviem mu prekvapene.

"Um dobre a kedy by si ich tak chcela mať ?"
Opýtal som sa z úsmevom .
Aj keď ten úsmev trochu skrýval obavy .

Prekvapene som sa naňho pozrela no potom som ho vrúcne a láskyplne pobozkala. Bola by som ... šťastná. Usmejem sa.

"Umm a kedy ako teraz by si ich tak chcela ?"
Ak som počul že by ju to spravilo šťastnou tak som sa o to začal viac zajímať .

Umm? Tak mám ... 18 ... tak neviem či by to nebolo priskoro ... ale chcela by som deti ... Jemne sčervenám.

Usmial som sa toto mi stačilo .
"Dobre ... toto mi teda stačí ."
Zasmial som sa a pobozkal som ju .
"Chcel som ale vedieť tvoj názor ."

Bozk som mu oplatila a zmätene som povedala. No ale to vyznelo tak že: Poďme robiť deti, tak som prekvapená no ... Zasmiala som sa a jemne som ho pobozkala na pery.

Jej bozk som opetoval no potom som sa musel zasiať .
"Tak to je divnéé lebo ja trochu sa obávam detí takže s nimi nespechám ."

To zasa začalo zaujímať mňa. Obávaš sa detí? Prečo? Dám mu malú pusu na nos.

Prekvapene som sa naňho pozerala. Zabili ... ? Ah ... bojí sa kvôli tomu mať deti? Pohladkala som ho po líci a usmiala som sa. V poriadku ... počkáme ... Poviem a usmejem sa.

Usmial som sa a trochu som sa k nej pritúlil .
"Prepáč ... "