Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

Lenže nemôže sa stále otáčať za tým čo bolo ... nemala by tým svoju matku skôr potešiť? Tým že sa snaží? Spýtala som sa ho. Možno hovorím z cesty ale ja ... som nikdy matku ani otca nepoznala tak neviem aké to je ... poviem mu a zavriem oči.

Pohladil som ju .
"Vieš ... to ani ja preto sa do tohoto nemôžem miešať ."

Tak ak stihnem, tak sa jej ráno ospravedlním ... potom pôjdem do práce... Usmejem sa a pobozkám ho na krk. Prišla som na to že ťa môžem uspať ... Zasmejem sa.

"Uspať ? a ako ?"
Zasmial som sa .
"Prácu ?
Nemusela si ísť do práce ... veď tu máš všetko nie ?"

Stačí sústrediť energiu ... a pobozkať ťa na čelo ... Usmejem sa. A prácu pretože keď ty celý deň robíš senseia, ja nemám čo robiť a nespím celý deň ... Zasmejem sa.

Nie, nie ... ja by som mala zmiznúť ... inak by som zasa vybuchla myslím ... tak to bude lepšie pre obe strany. Zasmejem sa.

To sama neviem ... a nechcem aby sa to opakovalo ... Poviem mu a pousmejem sa.

Pobozkal som ju .
"Neboj určite sa to už nestane ."

Bozk som opätovala a prechádzala som mu prstami po hrudi. Sčervenala som.

"Yuu chan ? niesi dnes pre zmenu ty rozpálená ?"
Povedal som trochu pobavene a pozerám sa jej do očí pritom som si stihol všimnúť jej červených líčok .

Celý deň so mnou nie si a ty sa divíš? Baka ... Zasmejem sa a vyplazím mu jazyk. Otočím sa na druhú stranu a odsulniem sa preč.

"Ale no Yuu chan ... ."
Prisuniem sa k nej a obýmem ju okolo bruška aby mi už neutiekla .
"Akosi povedal nebola si somnou celý deň a ešte mi utekáš ?"

Ak by som ti utekala netváriš sa takto ... Zasmejem sa a pobozkám ho na líce. Máš spať Pane. Zasmejem sa.

"Ale Lady ... ešte je času dosť ."
pošteklím ju

Oh? A ty si chceš niečim ten čas skrátiť ako vidím ... Zasmejem sa a jemne sčervenám.

"No ale snád to nevadí ... nie ?
Ako vidím zasa krásne červená ."
Pobavene sa usmievam .

Baka ... takto si ma zasa doberáš ... Pousmejem sa a sčervenám ešte viac. Kazu ... ? Ľúbim ťa ... Pobozkám ho na ústa a usmejem sa.

"Ja .... teba viac ... "
Odpoviem z úsmevom pri opetovaní bozku .
"A nedoberám si ťa ... alebo možno ale len trošičku ."

Odpojila som sa a zo zahmleným pohľadom som sa žiarivo usmiala. Pritúlila som sa k nemu a zaspala som.

Ja som ostal pri nej a nakoniec som ale zaspal aj ja .

Převlékla jsem se. Ten pocit studeného mrazu, co jsem měla od chvíle, co jsme sem přišli, stále nepřestával. Zavřela jsem za sebou dveře.
Odešla jsem z domu.

Hm nikde tu necitim Amrit stochto miesta mam fakt divne vybracie, Musim stade ties vypadnut. presun

Zobudil som sa na ostal som ležať nikam sa mi veľmi nechcelo .