Obrovská vila , a pod nou úkryt pod hĺbkou 500 m

"Preco."

"Tak to us davno viem."

"Na co? Stejně by se nic nezměnilo. Navíc má tam taťku."

Yuki Kazushi
Byl s nima tedy na střeše a sledoval jejich trénink v tom sem přišel ještě jeden byla z něj cíti větší síla než z ostatních zřejmě to byl někdo vysoce postavený.Přiskočí k nim a zeptá se "A nevíte kde bych našel místo s věcma které jsem vám před chvíli popsal?" Chtěl si taky potrénovat.

"A čože si to vôbec potreboval ?
A amrit choď si pre dnes odpočinúť dobre ?
Ja idem tiež akosi ma bolí hlava ,"
Zamieril som do svojej izby .

Yuki Kazushi
"Potřeboval jsem střelecké terče a nějaké figurýny." odpověděl jsem mu.

Přikývla jsem.
"Zkuz to na cvičisti."
Vydala jsem se do pokoje. Dala jsem si sprchu.
Sedla jsem si na gauč. Na konferenčním stolku byla váza s květinami. Našla jsem tužku a papír a začala jsem to kreslit.

Zamieril som si to k Yuuki .
"Tak ako Yuu chan ?"

Prevrátila som sa na posteli a len som si niečo zamrmlala, bola som unavená z toho neustáleho pohybu dnes. Usmiala som sa a posadila som sa na posteli.

To je v poriadku ... Pretrela som si oči a usmiala som sa. Ako šiel tréning? Spýtam sa z úsmevom.

Dal som zo seba dolu sako a odložil som si ho .
"No tak ide to trošku ťažšie lebo sa to komplikuje .
Akosi ma začala bolieť hlava tak som radšej šiel sa pozrieť na teba ."
Sadol som si na postel k nej .

Takže pôsobím ako liek proti bolesti? Spýtam sa ho a začnem mu jemne masírovať chrbát. Nediv sa ... hlava ťa bolí preto lebo poriadne nespíš, baka ... a si stuhnutý až príliš ... budeme musieť zájsť znova do onsenu. Zasmejem sa.

"No tak sama vieš že spávať nemôžem s tým nič nespravím ale spoločný výlet do onsenu je dobrý nápad ."
Privrel som na chvíľu oči .

Pomaly ho obýmem a opriem sa mu hlavou o rameno. Viem že nemôžeš spávať ... máš buď veľa starostí ... alebo jednoducho nemôžeš, lebo si myslíš že spanie je strata času ... Zasmejem sa potichu. A pôjdeme tam teda? Alebo ti bude stačiť kúpelňa? Zasmejem sa a keďže ma nevidel, nevšimol si červenanie.

Zasmejem sa a zvalím sa do postele. To teda áno. Usmejem sa.

Pozriem k nej .
"No ale aj ty sa mi zdáš taká unavenejšia takže nám to tam určite prospeje obom .
"

Dnes som bola v meste! Pochválim sa a usmejem sa naňho. Zdá sa že si ťažko trénoval z Amrit... Poviem potom a pousmejem sa. Už vieš prečo sa bojí? Dodám.

"Ano viem ... lenže to tak skoro nepôjde ...
No a čože si v meste robila ?"
Snažím sa od nej vyzvedať .

Bola som na lúke, zasadila som čerešňové stromy, pomáham v jednom kvetinárstve, hrala som sa z dcérou majiteľky ... a prečo sa teda bojí? Spýtam sa pre zmenu ja ale po chvíľke odbehnem do kúpelne. Prezlečiem sa a vrátim sa k nemu do postele.

Ľahol som si bližšie k nej .
"Problémi v rodine ... jej mame niečo je ... má to niečo z dočinením u modrých plameňov ... a no bojí sa proste ... a je z toho celá mimo že sa jej teraz niečo stane a preto je nesústredená ."

Aha ... má to ťažké ... ale jej mama určite nie je sama, a nechcela by aby sa trápila či áno? Ah, mala by som sa jej ospravedlniť za včerajšok? Spýtam sa ho a pritúlim sa k nemu.

Pritúlil som sa k nej aj ja .
"No myslím že ospravedlnenie je na mieste ale zasa tak veľa sa nestalo nemala si to ako vedieť ."